Tieto články sú prevzaté z pôvodného webu: https://www.kanariky-09.eu/clanky/nazory/ a sú zoradené chronologicky (podľa dátumu).
Novovyšľachtené FK
11.09.2009 04:17
Viete že na Svetovom šampionáte C.O.M. (2009) - Piacenza (16. - 25.1.2009) boli už vystavené novovyšľachtené FK bielo krídle, ktoré boli O.M.J. uznané ako nové FK lipochrómové? Sú to FK lipochromové. Boli vystavené v skupinách D 287 - D 301 a to: žlté A(intenzívne) i B(neintenzívne), slonovinovo žlté A i B, červené A i B a slonovinovo červené A i B. Od doteraz vystavovaných lipochromových FK kanárikov sa líšia tým, že ručné letky a chvostové perie je biele bez náznakov inej farby. Boli vystavené v kolekciách i jednotlivo a spolu s novouznanými farebnými andulkami sú (vo farbe červenej) publikované v Les Nouvelles na str. 42 (september 2008)
Vyhodnotenie 1.SNV, ktorá sa konala v Žiline
27.09.2009 14:22
Hodnotenie I.SNV - Žilina 2004.doc (35 kB)
EXOTA Olomouc 2009
19.10.2009 14:36
V dňoch 9.-11.10.2009 sa na výstavišti Flóra a.s. konala medzinárodná výstava exotického a okrasného vtáctva EXOTA Olomouc 2009. Na tejto výstave, pri jej príprave, posudzovaní, priebehu a na jej likvidácii som sa zúčastnil aj ja. Bol som tam celý čas na pozvanie managera výstavy p. Sojku Jana, kde som zároveň i posudzoval farebné kanáriky spolu s posudzovateľmi z Holandska a Česka. Bolo to veľmi náročné podujatie a skúseností, ktoré som tam nadobúdol prezentujem v stati o farebných kanárikoch.
Mgr. Michal Vojník
Kam sa uberá chov farebných kanárikov?
19.10.2009 14:55
Už niekoľko rokov sa zaoberám vyššie uvedenou otázkou. Niekoľko rokov, presnejšie od roku 2004, sledujem vývoj farebných kanárikov. Chodím po rôznych výstavách, väčších i menších, oblastných i medzinárodných a sledujem, ako sa vystavujú jednotlivé farebné rázy a porovnávam ich spätne s rokmi predchádzajúcimi. Sledujem trendy v posudzovaní v jednotlivých farebných skupinách a porovnávam ich s tým, ako ich na jednotlivých výstavách posudzujem i ja, ako ich posudzujú moji kolegovia - posudzovatelia. V roku 2005 i v roku 2009 som posudzoval spoločne i s posudzovateľmi z Holandska, konkrétne s pánom Redder-om, a musím povedať, že zvlášť v roku 2009 sme si veľmi dobre rozumeli.
Na výstave "EXOTA Olomouc 2009", ktorá sa konala v dňoch 9. - 11.10.2009, tradične v pavilónoch výstavného areálu Flóra a.s., bolo v pavilóne "G" vystavených 559 farebných kanárikov, 195 postavových kanárikov, 27 krížencov v kolekciách i jednotlivo a 15 jedincov rôznych mutácií európskej fauny.
Nemienim hodnotiť EXOTU ako takú, to prenechám iným, kompetentnejším, ale nedá mi, aby som sa nepozastavil pri uberaní sa vývoja farebných kanárikov a to zvlášť červených. Je jedno či sú v štruktúre (kategórii) intenzívnej alebo neintenzívnej, všetky tieto farebné kanáriky skupiny červenej majú niečo spoločné. Mozaiková štruktúra v tejto farebnej skupine je výnimkou.
Akýkoľvek Štandard pre posudzovanie FK na svete jednoznačne stanovuje pre FK veľkosť 13,5-14,5 cm. Každá odchýlka, či väčšia alebo menšia, sa trestá zrážkou bodov (-1 - 3 body). Kým v minulosti na výstavách, v tejto farebnej skupine, dominovali FK s uvedenou dĺžkou alebo menšou ako 13,5 cm, v súčasnosti je tomu opak. Niektoré FK dosahujú miestami veľkosť 16 i viac cm. Je zákonité, že keď sa FK stiahnu body za veľkosť v pozícii "postava", automaticky sa mu stiahnu body i za iné proporcionálne chyby nie len v postave ale i v pozícii "postoj", kde sa nájdu chyby na zrážku bodov. FK tohto typu (mám tým na mysli väčšie ako 14,5 cm) zákonite prekrižujú krídla (-2 body), nemajú dobrý postoj (buď sa "šponujú" alebo sú prikrčené -2 -4 body), majú neprimerane dlhý, prípadne i vejárovitý chvost (zvlášť u intenzívnych FK, -2 -6 bodov), majú zvyčajne nerovnú líniu "chrbát-kostrč-chvost" (-1 -4 body), niektoré majú i zaškrtený krk (-2 -3 body), dlhšie a vytáčané perie, tvorenie tzv. nohavíc (-2 -6 bodov v pozícii "operenie") a keď sa k tomu pridruží i náznak chochlíka (-3 - 6 bodov), čo v poslednom rade je pravidlom u týchto FK, tak sa nedívme, že takto robustný vták (momentálne u väčšiny chovateľov FK kladne hodnotený a veľmi uznávaný) sa nedostane v bodovom vyjadrení do popredia.
V tomto roku (2009) sa všetky tieto negatívne vlastnosti u väčšiny (česť výnimkám), v skupine červených FK, vyskytovali. Ba dokonca v roku 2005, na takomto podujatí, bol červený FK v štruktúre intenzívnej s náznakom chochlíka (u postavových kanárikov nazývaný tiež "hladký" - partner pre chochlíkatého kanárika) šampiónom výstavy!!! Preto sa pýtam: "Kam sa uberá chov farebných kanárikov?". Môj postreh siaha niekoľko rokov dozadu a to do doby, kedy C.O.M. niektorým skupinám postavových kanárikov, povolila červený farebný raz a tým dala súhlas na vytváranie v tejto sekcii červenú farebnú skupinu. Preto sa právom domnievam, že u niektorých chovateľov FK došlo ku kríženiu medzi FK a PK, tieto sa dostali do predaja a v súčasnosti je v chove FK v skupine červených taký stav aký je. Je to na škodu veci, lebo genetika nepustí. Každý, kto vlastní vo svojom chove takých FK, bude niekoľko rokov zápasiť s vyššie uvedenými chybami. Na tomto sme sa s pánom F.A.Redderom z Holandska pri posudzovaní zhodli. Neostáva mi nič iné, len apelovať na zbor posudzovateľov v členských krajinách C.O.M., aby bol stanovený jednotný výklad vo všetkých skupinách FK a netolerovali v tejto skupine (rozumej červenej) tento stav len preto, že je oku lahodnejšia.
Mgr. Michal Vojník - posudzovateľ
Jaspisový FK
04.11.2009 08:05
O jaspisových farebných kanárikoch sa v poslednom čase veľa hovorí, ale bohužiaľ i veľa nepresných informácii preniká medzi širokú chovateľskú verejnosť.
V prvom rade je potrebné povedať, že je to FK dominantný a poznáme ho ako jedno a dvoj faktorového (SF a DF). Podrobnejšie sa o nich píše v časopise Nová EXOTA č. 9/2006 na str. 22-23. Vyšľachtili ho pravdepodobne španielski chovatelia, ktorí sa i naďalej venujú šľachteniu tohto FK spoločne s talianskymi a francúzskymi chovateľmi. Táto transmutácia vznikla medzidruhovým krížením stehlíka čížavého (našeho čížika - Carduelis Spinus) s juhoamerickým čížikom (Carduelis magellanica) a zo začiatku i s čížikom žltobruchým (Carduelis xanthogaster) - u ktorého bola slabá plodnosť. Jedná sa teda o transmutáciu, ktorá bola medzidruhovým krížením prenesená na farebného kanárika. Aj keď sa na vyšľachtení tohto druhu podieľalo viac skupin vtákov a FK, nemôžeme hovoriť o troch faktoroch, ako si to niektorí chovatelia mýlne vysvetľujú. Trojfaktorový FK neexistuje. Pre posúdenie prikladám fotografie jednofaktorového (vľavo) a dvojfaktorového (vpravo) jaspisového FK. Sú to pastelové FK a majú viditeľný pastelový nádych - pozostatok medzidruhového kríženia. V neposlednom rade treba dodať, že tieto vtáky sú vo vysokom štádiu šľachtenia a doposiaľ ešte nie sú uznané v rámci C.O.M. Vystavujú sa v skupine "Nové mutácie". Doposiaľ boli vyšľachtené v rade čiernom, achátovom, hnedom a šľachtenie prebieha i v rade izabelovom, a dokonca sú už vyšľachtené i v skupine phaeo - jaspheo, v rámci experimentovania - nie účelovo. Na Svetovom šampionáte v Portugalsku, podľa mojich iformácií, neboli vystavené a preto neprebehlo jeho uznávanie.
Poznámka autora zo dňa 13.01.2011
1. Na šľachtení týchto vtákov sa podieľajú, okrem Španielov a Talianov, aj Francúzi, Belgičania, Holanďania, Portugalčania, Argentínčania, Luxembúrčania a spolupracujú i Slováci a Česi.
2. Táto mutácia bola vytvorené už i v rade izabelovom.
3. Za účelom ich ďalšieho zošľachťovania bol vytvorený "Club Européen du canari jaspe"
Vyobrazené FK sú v rade čiernom, ktoré mám i ja vo svojom chove i keď zatiaľ len jednofaktorových.
Autor: Mgr. Michal Vojník - Foto: Lubomír Veselý
26. Európska výstava NITRA 2009
10.01.2010 13:32
V dňoch 20. - 22. novembra 2009 sa v priestoroch Agrokomplexu v Nitre konala 26.Európska výstava zvierat pod názvom "26.Europaschau NITRA 2009".
V pavilóne "G" bola inštalovaná (ako samostatná) EXPOZÍCIA exotického vtáctva. Zo Slovenska vystavovalo 46 chovateľov, ktorí vystavili spolu 445 vtákov. Či je to dosť alebo málo, nech posúdia samotní chovatelia a nech si položia otázku, prečo takúto výstavu (európskeho charakteru) neoboslali svojimi chovmi. Možno, že im v tom bránili predsudky, zlé skúsenosti s predchádzajúcimi výstavami typu "ORNITA", vysoké poplatky !? Môžeme o tom všetkom diskutovať na týchto stránkach.
26. Európska výstava - pavilón G.doc (47 kB)
Európska výstava trochu inak.doc (43 kB)
Zoznam vystavovateľov na 58. SŠ C.O.M.
29.01.2010 17:34
Vystavovatelia SŠ Portugalsko.pdf (1,7 MB
Kartónové výstavné klietky
26.02.2010 15:05
Viete, že C.O.M. odobrilo používanie kartónových výstavných klietok na Svetových šampionátoch pre určité skupiny vtákov? Čítaj viac na stránke C.O.M.
Uznávanie nových mutácií a plemien v rámci C.O.M.
28.02.2010 15:14
Dostávam nesmierne množstvo otázok o uznávaní nových mutácií u FK a to hlavne, kedy budú uznané jaspisové FK. Chcem upozorniť, že uznávanie nových plemien a mutácií je dlhodobý proces a riadi sa prísnymi kritériami C.O.M. Podrobnosti čítaj v časti C.O.M.
Genetika, zvláštna veda?
19.11.2010 13:40
Predkladám na tomto mieste článok o genetike FK, ktorý si myslím,žeby si mal preštudovať každý chovateľ FK, ale hlavne začínajúci chovatelia FK. Len s týmito poznatkami môžeme pristúpiť k odchovom, aby sme sa mohli vyvarovať hrubých chýb a nedostatkov z nevedomosti. Prečo by sme sa mali učiť na vlastných chybách?
O genetike netradične, ale vážne.doc
Nezrovnalosti medzi FK!
04.01.2011 08:23
Najviac ma trápi skutočnosť, keď si prechádzam niektoré chovateľské webové stránky a je v nich veľa nepresnosti. Neviem či je to z nevedomosti autorov článkov, alebo dochádza k mylnému neodbornému prekladu zo zahraničnej literatúry. V každom prípade by sa tieto "neodborné názory" nemali na web stránkach publikovať. Je preto každý takýto odborný článok potrebné najskôr s odborníkmi prekonzultovať a až potom ho publikovať. Niekedy na nedostatky upozorňujem administrátorov portálov, ale nie vždy dôjde k náprave. Žiadam preto autorov článkov o farebných a postavových kanárikoch, aby v budúcnosti nepublikovali svoje "neodborné vedomostí" a tým neškodili chovateľom týchto vtákov.
Novo uznané plemeno medzi postavovými kanárikmi
09.01.2011 07:54
"Portugalský harlekýn" je novouznané plemeno medzi postavovými kanárikmi a prvýkrát sa bude vystavovať na 59. SŠ v TOURS. Patrí medzi chocholaté postavové kanáriky a je vo forme s chochlíkom a hladký.
Kobaltový FK v achátovom a hnedom rade
10.01.2011 10:21
Viete, že bol v rámci C.O.M. uznaný za novú mutáciu medzi farebnými kanárikmi Kobaltový FK v rade achátovom a hnedom?
Novo uznaná mutácia v skupine FK
02.02.2011 18:19
Dňa 25.1.2011, na 59. SŠ C.O.M. v Tours, boli prvým rokom, v rámci uznávacieho konania, úspešne predvedené novo vyšľachtené jaspisové FK. Dosiahli výborné hodnotenie, ktoré potrebujú zopakovať ešte dva roky po sebe, aby mohli byť uznané za novú mutáciu medzi FK. Držme palce, aby sa to podarilo.
Jaspisové farebné kanáriky
28.02.2011 09:41
Prednedávnom som (február 2011) o týchto kanárikoch publikoval v časopise "Chovateľ".Vďaka sekrétarovi Európskeho klubu jaspisových kanárikov J.P.Glémetovi, ktorý mi o týchto vtákoch poslal nádherné fotografie, som mohol článok doplniť i o ne,inak by nemal veľký význam. Chovatelia môžu tak vidieť a porovnať špičkových týchto vtákov, ktorí dosiahli popredného umiestnenia na 2.Európskej výstave jaspisových kanárikov v Belgicku v roku 2010. Fotografie si môžete prehliadnuť v časti jaspisové kanáriky, na ktorých je meno J.P.Glémeta. Klikni nižšie na odkaz a zobrazí sa celý článok.
Jaspisové kanáriky - moje skúseností..doc (55,5 kB)
HUMAC natur EXOT
08.08.2011 18:44
Na stránkach www.novaexota.eu i v časopise Nová EXOTA sa mi podarilo získať článok o použití a dávkovaní prípravku.
HUMAC natur EXOT
HUMAC natur EXOT je špičkový - dietetický krmný doplněk s vysokým obsahem huminových kyselin, určený pro exotické ptactvo. Zájemci o jeho objednání nás mohou kontaktovat na e-mailu: obchod@novaexota.eu nebo na telefonních číslech +420 737 288 698, +421 903 481 000.
Charakteristika: jedná se o 100% přírodní látku vyrobenou z ekologicky čistého zdroje oxihumolitu (hnědého uhlí). Účinnou látkou jsou huminové kyseliny, které mají velkou absorpční kapacitu, dokáží na sebe vázat toxické látky a viry v trávícím traktu zvířat. Dokáží účinně stabilizovat pH v celém trávícím systému ptáků, optimalizují trávící pochody a podporují množení a činnost mikroflóry v trávícím traktu.
Jak působí HUMAC natur: prevence a léčba průjmových onemocnění a dyspepsií, prevence a léčba intoxikací, stimulace trávících procesů, podpora reprodukce, podpora imunitního systému, pozitivní vliv na funkci jater. Působí jako přírodní růstový stimulátor a přirozené antibiotikum.
Použití: při podávání přípravku HUMAC natur, se snižuje mortalita mláďat až o 40%. Snižuje spotřebu antibiotik, posiluje účinek probiotik, prospívá kondici ptáků, má příznivý vliv na opeření, zvyšuje líhnivost, snižuje procento úmrtnosti zárodků ve vajíčku. Používá se také jako léčivo (profylaxe) při zažívacích problémech. Má několikanásobně vyšší schopnost vázat toxiny a těžké kovy jako živočišné uhlí. Huminové kyseliny dokáží neutralizovat mikrobiální toxiny, mykotoxiny, fytotoxíny, kterými může být kontaminovány podáváno krmivo. Právě nekvalitní - kontaminované krmivo hraje častou příčinu při onemocněních, či úhynem ptáků. Zkrmováním huminových kyselin je možné tento stav relativně dobře eliminovat. Jde o přírodní růstový stimulátor a přirozené antibiotikum. Množství těchto pozitivních faktorů je dostatečné na to, aby byl důvod v chovu používat huminové kyseliny, zejména pokud jde o přírodní produkt, se kterým se ptáci v přírodě setkávají prakticky denně.
Praktická aplikace v chovu: jelikož huminové kyseliny nejsou rozpustné ve vodě, nelze je podávat v napáječkách. V chovu exotických ptáků je nutné je podávat jiným způsobem.
- Na grit - zejména při chovu drobných exotů doporučujeme přípravek HUMAC natur aplikovat do podávaného gritu, který má drsný povrch, a tak se na něj přípravek dobře naváže. Je nutné dokonalé promíchání přípravku s gritem, aby nezůstal jen na povrchu. Dávka je cca 1% z hmotnosti gritu,
- Na jíl - rozdrcené jílové bloky pro exotické ptáky posypat preparátem HUMAC natur a promíchat, jíl má vysokou pórovitost, přípravek se na něm dobře drží. Spolu s oblíbeným jílem je ptáky dobře přijímán. I zde doporučujeme, aby byl přípravek podáván soustavně (mimo doby podávání ATB). Dávka je cca 1% přípravku z hmotnosti jílového bloku,
- Na suché krmivo - za sucha - přípravek HUMAC natur je nasypaný na suché zrno v množství 5g / 1kg krmiva. Směs je třeba dobře promíchat. Částečky přípravku jsou malé a drsný povrch zrna dokáže dost velkou část na sebe navázat. I když tato vazba není nijak pevná a část přípravku zůstane na dně nádoby, i tak je zde poměrně velká účinnost.
- Na suché krmivo - s vodou - přípravek je rozmíchaný ve vodě v množství 5g / 4 ml / 1kg krmiva. Směs nalijeme do cca 1 / 10 množství použitého zrna, dokonale promícháme - protřepeme v láhvi uzavřené víčkem a vsypeme do ostatní připravené směsi. Celou směs je třeba znovu dobře promíchat - protřepat v uzavřené nádobě. Po odpaření vody je přípravek stále poměrně pevně uchycen na povrch zrna, zůstává na něm, pokud nedojde k mechanickému zásahu. Co se týče podávání přípravku na zrno, tento způsob je nejlepší,
- Na suché krmivo - s olejem - přípravek je rozmíchaný v oleji (klíčkový, palmový, olivový ...) v množství 5g / 5ml / 1kg krmiva. Směs nalijeme do cca 1 / 10 množství použitého zrna, dokonale promícháme - protřepeme v láhvi uzavřené víčkem a vsypeme do ostatní připravené směsi. Celou směs je třeba znovu dobře promíchat - protřepat v uzavřené nádobě. Zrno má na povrchu olejový film, ve kterém jsou poměrně pevně uchyceny částečky přípravku. Přípravek na zrnu zůstává přichycen i po odpaření oleje (ztuhnutí). Aby se snížila spotřeba oleje, je možný i trochu změněn postup: 1,5 ml oleje nalijeme do 100 g suchého krmiva, dobře rozmícháme. Takový obsah vysypeme do ostatního krmiva (900g) a zase dokonale promícháme. Když je na semenech vytvořen olejový film, přisypeme 5g prášku HUMAC natur a směs znovu dokonale promícháme.
Ptáci zrna při louskání jazykem obracejí a takto se jim dostane prášek na jazyk a následně do trávicího traktu. Krmivo podáváme obvyklým způsobem. Při použití olejů, zejména klíčkových, pokud jsou v nich vitamíny, je třeba brát ohled na jejich oxidaci a podávat pouze přiměřené množství krmiva.
- Do čerstvé vaječné míchanice - jelikož přípravek částečně mění její barvu, je třeba, aby si na tuto změnu ptáky zvykli. Při použití dávky 5g / 1kg krmiva není změna barvy nijak výrazná. Postup - uvařené vajíčko nastrouháme najemno, nastrouháme mrkev, přisypeme část strouhanky (cca ½) a spolu promícháme. V další polovině suché strouhanky rozmícháme potřebné množství přípravku HUMAC natur, nasypeme a dokonale jemně promícháme tak, aby byla hmota homogenní,
- Na ovoce a zeleninu - zejména pro papoušky, je vhodné podávat přípravek HUMAC natur na nakrájené čerstvé ovoce a zeleninu,
- Na větvičky - při podávání větviček stromů na okus lze tyto namočit do vody a následně poprášit zmíněným přípravkem,
- Na naklíčenou nebo namočenou směs zrnin - a to zejména u ptáků se zdravotními - trávicími problémy nebo při přípravě na chovnou sezónu. Přípravkem směs rovnoměrně poprášíme a opatrně promícháme, abychom nepoškodili klíčky,
- Na vařená zrna - při vařených semenech je třeba dbát na to, že přípravek nesmí být ohřátý na vyšší teplotu než 90 º C. Proto ho nikdy nepodáváme do horké směsi vařených zrn, aplikujeme ho až po jejím vychladnutí. Přípravek na směs rovnoměrně rozprášíme a dobře promícháme,
- Na naklíčený - namočený klas senegalského prosa - rovnoměrně poprášit (vhodné pro aplikaci v chovech drobných exotů, kanárů...).
Jak působí HUMAC natur: prevence a léčba průjmových onemocnění a dyspepsií, prevence a léčba intoxikací, stimulace trávících procesů, podpora reprodukce, podpora imunitního systému, pozitivní vliv na funkci jater. Působí jako přírodní růstový stimulátor a přirozené antibiotikum.
Použití: při podávání přípravku HUMAC natur, se snižuje mortalita mláďat až o 40%. Snižuje spotřebu antibiotik, posiluje účinek probiotik, prospívá kondici ptáků, má příznivý vliv na opeření, zvyšuje líhnivost, snižuje procento úmrtnosti zárodků ve vajíčku. Používá se také jako léčivo (profylaxe) při zažívacích problémech. Má několikanásobně vyšší schopnost vázat toxiny a těžké kovy jako živočišné uhlí. Huminové kyseliny dokáží neutralizovat mikrobiální toxiny, mykotoxiny, fytotoxíny, kterými může být kontaminovány podáváno krmivo. Právě nekvalitní - kontaminované krmivo hraje častou příčinu při onemocněních, či úhynem ptáků. Zkrmováním huminových kyselin je možné tento stav relativně dobře eliminovat. Jde o přírodní růstový stimulátor a přirozené antibiotikum. Množství těchto pozitivních faktorů je dostatečné na to, aby byl důvod v chovu používat huminové kyseliny, zejména pokud jde o přírodní produkt, se kterým se ptáci v přírodě setkávají prakticky denně.
Praktická aplikace v chovu: jelikož huminové kyseliny nejsou rozpustné ve vodě, nelze je podávat v napáječkách. V chovu exotických ptáků je nutné je podávat jiným způsobem.
- Na grit - zejména při chovu drobných exotů doporučujeme přípravek HUMAC natur aplikovat do podávaného gritu, který má drsný povrch, a tak se na něj přípravek dobře naváže. Je nutné dokonalé promíchání přípravku s gritem, aby nezůstal jen na povrchu. Dávka je cca 1% z hmotnosti gritu,
- Na jíl - rozdrcené jílové bloky pro exotické ptáky posypat preparátem HUMAC natur a promíchat, jíl má vysokou pórovitost, přípravek se na něm dobře drží. Spolu s oblíbeným jílem je ptáky dobře přijímán. I zde doporučujeme, aby byl přípravek podáván soustavně (mimo doby podávání ATB). Dávka je cca 1% přípravku z hmotnosti jílového bloku,
- Na suché krmivo - za sucha - přípravek HUMAC natur je nasypaný na suché zrno v množství 5g / 1kg krmiva. Směs je třeba dobře promíchat. Částečky přípravku jsou malé a drsný povrch zrna dokáže dost velkou část na sebe navázat. I když tato vazba není nijak pevná a část přípravku zůstane na dně nádoby, i tak je zde poměrně velká účinnost.
- Na suché krmivo - s vodou - přípravek je rozmíchaný ve vodě v množství 5g / 4 ml / 1kg krmiva. Směs nalijeme do cca 1 / 10 množství použitého zrna, dokonale promícháme - protřepeme v láhvi uzavřené víčkem a vsypeme do ostatní připravené směsi. Celou směs je třeba znovu dobře promíchat - protřepat v uzavřené nádobě. Po odpaření vody je přípravek stále poměrně pevně uchycen na povrch zrna, zůstává na něm, pokud nedojde k mechanickému zásahu. Co se týče podávání přípravku na zrno, tento způsob je nejlepší,
- Na suché krmivo - s olejem - přípravek je rozmíchaný v oleji (klíčkový, palmový, olivový ...) v množství 5g / 5ml / 1kg krmiva. Směs nalijeme do cca 1 / 10 množství použitého zrna, dokonale promícháme - protřepeme v láhvi uzavřené víčkem a vsypeme do ostatní připravené směsi. Celou směs je třeba znovu dobře promíchat - protřepat v uzavřené nádobě. Zrno má na povrchu olejový film, ve kterém jsou poměrně pevně uchyceny částečky přípravku. Přípravek na zrnu zůstává přichycen i po odpaření oleje (ztuhnutí). Aby se snížila spotřeba oleje, je možný i trochu změněn postup: 1,5 ml oleje nalijeme do 100 g suchého krmiva, dobře rozmícháme. Takový obsah vysypeme do ostatního krmiva (900g) a zase dokonale promícháme. Když je na semenech vytvořen olejový film, přisypeme 5g prášku HUMAC natur a směs znovu dokonale promícháme.
Ptáci zrna při louskání jazykem obracejí a takto se jim dostane prášek na jazyk a následně do trávicího traktu. Krmivo podáváme obvyklým způsobem. Při použití olejů, zejména klíčkových, pokud jsou v nich vitamíny, je třeba brát ohled na jejich oxidaci a podávat pouze přiměřené množství krmiva.
- Do čerstvé vaječné míchanice - jelikož přípravek částečně mění její barvu, je třeba, aby si na tuto změnu ptáky zvykli. Při použití dávky 5g / 1kg krmiva není změna barvy nijak výrazná. Postup - uvařené vajíčko nastrouháme najemno, nastrouháme mrkev, přisypeme část strouhanky (cca ½) a spolu promícháme. V další polovině suché strouhanky rozmícháme potřebné množství přípravku HUMAC natur, nasypeme a dokonale jemně promícháme tak, aby byla hmota homogenní,
- Na ovoce a zeleninu - zejména pro papoušky, je vhodné podávat přípravek HUMAC natur na nakrájené čerstvé ovoce a zeleninu,
- Na větvičky - při podávání větviček stromů na okus lze tyto namočit do vody a následně poprášit zmíněným přípravkem,
- Na naklíčenou nebo namočenou směs zrnin - a to zejména u ptáků se zdravotními - trávicími problémy nebo při přípravě na chovnou sezónu. Přípravkem směs rovnoměrně poprášíme a opatrně promícháme, abychom nepoškodili klíčky,
- Na vařená zrna - při vařených semenech je třeba dbát na to, že přípravek nesmí být ohřátý na vyšší teplotu než 90 º C. Proto ho nikdy nepodáváme do horké směsi vařených zrn, aplikujeme ho až po jejím vychladnutí. Přípravek na směs rovnoměrně rozprášíme a dobře promícháme,
- Na naklíčený - namočený klas senegalského prosa - rovnoměrně poprášit (vhodné pro aplikaci v chovech drobných exotů, kanárů...).
Prevzaté z www.novaexota.eu.
Mgr. Michal Vojník, administrátor
Aký kraj taký mrav
08.08.2011 18:55
Do pozornosti dávam uvedený článok od priateľa E. Kubicu, predsedu zboru posudzovateľov, ktorý po skúsenostiach z posudzovanie v zahraničí, dospel k zaujímavému názoru. Tento článok bol zároveň publikovaný i v časopise "CHOVATEĽ" a myslím si, že stojí za povšimnutie. Klikni nižšie na odkaz.
Aký kraj-taký mrav.pdf (104,7 kB)
Olomoucký kanár
15.10.2011 11:07
Na EXOTE 2011, bol šľachtiteľom Lubomírom Veselým predstavený novo vyšľachtený postavový kanárik pod názvom "Olomoucký kanár". Podrobnosti čítaj v časti "blog-postavové kanáriky".
Školenie posudzovateľov exotického vtáctva
25.10.2011 18:47
Dňa 22.10.2011 sa v Bratislave na RR SZCH konalo školenie posudzovateľov exotického vtáctva. Školenie bolo zamerané na posudzovanie farebných anduliek, korel a jaspisových FK, k čomu boli vykonané i jednotlivé prednášky. Zároveň boli delegovaní traja posudzovatelia (Erich KUBICA, Boris CHUDADA a Mgr. Michal VOJNÍK) pre posudzovanie na Národnej výstave v Rakúsku, ktoré sa bude konať 23.11.2011.
Zároveň boli prijaté opatrenia k posudzovaniu exotického vtáctva na budúcich výstavách od roku 2012. Z posudzovania budú vylúčené vtáky, ktoré budú mať identifikačné znamenie viažuce sa ku konkrétnemu chovateľovi. T.z., že okrem vylúčenia s dvomi obručkami, resp. obručkou a bužírkou, budú z posudzovania vylúčené vtáky, ktoré budú mať na obručke vyrazené inicialky chovateľa. Teda obrúčka môže obsahovať len "SK, poradové číslo, ročník a maximálne označenie klubu a číslo člena klubu". Preto všetci chovatelia, ktorí si dávajú vyraziť na obručky inicialky mena a priezviska, ich vtáky na výstave nebudú posúdené.
Predchádzajúci odstavec neplatí, bol zrušený na školení posudzovateľov dňa 5.10.2012. Začne platiť až v roku 2015.
Či sa budú alebo nebudú na výstavách posudzovať jaspisové FK, táto otázka zostala otvorená. Aj keď nie sú tieto FK v rámci COM uznané (uznávacie konanie prebieha) v roku 2011 prebehli 3.Majstrovstvá Európy jaspisových FK v Bordeaux, kde sa tieto vtáky riadne posudzujú na základe vypracovaného štandardu a to jak jedno, tak i dvoj faktorové. Školenie k týmto FK na školení posudzovateľov riadne prebehlo a je pravdepodobnosť, že uvedenému posudzovaniu týchto vtákov na Slovensku nebude nič brániť.
K farbe obrúčok bolo zaujaté nasledujúce stanovisko: Obrúčky, ktoré sa farebne nebudú stotožňovať podľa nariadenia COM v danom roku, nebudú brané v úvahu a vtáky budú z posudzovania vyradené. Preto je potrebné si zakupovať obručky cez SZCH, alebo od výrobcov, ktorí majú na ich výrobu platnú licenciu. Medzi takýchto výrobcov, podľa mojich informácií, zatiaľ sú označení páni Straka a Šesták.
Jak bludný Holanďan
14.11.2011 15:48
Už som niekoľkokrát, a nielen ja, prezentoval na týchto stránkach i v chovateľských časopisoch, podrobnosti o jaspisových kanárikoch. Z genetického hľadiska je jednoznačné, že žiadny farebný kanárik nie je štepiteľný na jaspisových kanárikov, pretože jaspisový kanárik je dominantný a jeho gény sa vo forme štepiteľnosti neprenášajú. Je to (už to ani neviem, ako to pomenovať) do neba volajúci hlas, alebo labutia pieseň, ktorý sa domáha svojej "pravdy" a ktorá zavádza neskúsených chovateľov. Áno neskúsených, lebo chovatelia, ktorí aspoň trochu ovládajú čo to o genetike, sa nad tým musia iba pousmiať. Tento nezmysel - výrok (rozumej o štepiteľnosti) som zase objavil od známeho vševedátora Rastislava M. Pavelku na jednom webe. Citujem jeho slová:
"Dvoj faktorové kanáriky štepiteľné na jaspis" bez hodnotenia! Ukážka z Poľska.
Koniec citátu. Ale to je akoby hrach hádzať na stenu, tento pán bude neustále opakovať svoje obohrané nezmysly.
Wiener Neustadt - posudzovanie
25.11.2011 12:38
Dňa 23.11.2011 som sa zúčastnil v Rakúsku vo Wiener Neustatde, spoločne s Erichom Kubicom, predsedom zboru posudzovateľov SR a Borisom Chudadom, posudzovania na Bundesvogelmeisterschaft-e v priestoroch Novej Arény. Posudzoval som tam melanínové farebné kanáriky, všetkých farebných razov a radov, a to jak klasické melanínové, tak i nekalsické melanínové. Hneď na začiatku musím skonštatovať, že som sa doposiaľ na žiadnej inej podobnej výstave na Slovensku ani v Čechách, nestretol s tak vysokou disciplínou ľudí, ktorí boli v deň posudzovanie zainteresovaní na výstavišti, či už ako pomocníci pri posudzovateľoch, alebo ako radoví a dobrovoľní chovatelia, ktorí vypomáhali pri organizovaní tohto podujatia. Žiaden hluk, či hudba, pohyb nepovolaných osôb som počas posudzovanie nezaznamenal, okrem jedného rozhlasového vstupu informátorky, ktorá vyzývala jedného z prítomných, aby si prišli vyzdvihnúť svoju peňaženku i s osobnými dokladmi, ktorá sa našla po skončení obedňajšej stravy. Spolu s nami Slovákmi sa posudzovanie zúčastnili, okrem domácich posudzovateľov, i posudzovatelia z Francúzska a Maďarska. Veru, my Slováci sa ešte máme veľa učiť, ako sa správať počas posudzovanie, ako vytvoriť pre posudzovateľov čo najlepšie podmienky. Podrobnosti z tohto posudzovanie prinesiem v samostatnom článku.
Rakúsko - Wiener Neustadt
09.12.2011 14:48
Wiener Neustadt a posudzovanie
V dňoch 26.-27.11.2011 sa konala v Rakúsku, vo Wiener Neustadte, výstava pod názvom „Bundesvogelmeisterschaft Austria“. Na tejto výstave, okrem rakúskych posudzovateľov, boli tamojšou organizáciou pozvaní i posudzovatelia z Maďarska, Francúzska a Slovenskej republiky. Zo Slovenska sme na tejto výstave posudzovali traja. Erich Kubica, predseda zboru posudzovateľov SR, posudzoval faunu voľne žijúcich vtákov (i mutácie) a krížencov, Boris Chudada posudzoval lipochrómových farebných kanárikov a Mgr. Michal Vojník posudzoval melanínových farebných kanárikov. Postavových kanárikov posudzovali rakúski posudzovatelia, i keď pôvodne rakúski funkcionári mali záujem o posúdenie postavových kanárikov zo strany nás, Slovákov. Keďže pri posudzovaní i postavových kanárikov by presiahol povolený limit počtu posúdených vtákov jedným posudzovateľom, museli ich posúdiť rakúski kolegovia. Spolu sme všetci traja posúdili vyše 300 vtákov, zhruba každý niečo vyše 100 ks a práve o toto posudzovanie by som sa chcel s návštevníkmi týchto web stránok a prípadne i funkcionármi SZCH podeliť.
Erich Kubica, predseda zboru posudzovateľov SR
Posudzovanie sa uskutočnilo dňa 23.11.2011, teda tri dni (!!!) pred sprístupnením výstavy pre verejnosť. Hneď na začiatku by som chcel podotknúť, že Rakúšania majú ďaleko lepší prepracovaný systém i celkovú disciplínu v deň posudzovania, než som sa vo svojej doterajšej 26 ročnej praxi pri posudzovaní kdekoľvek stretol. Toto chcem zvýrazniť a bol by som rád, keby som sa v budúcnosti mohol stretnúť aspoň s takým systémom i na Slovensku, ak nie lepším.
Najviac ma upútala skutočnosť, že tam nebolo v deň posudzovania, okrem spevu vtákov, počuť na výstave žiadne hlasy zainteresovaných osôb a nieto, aby sa tam „promenadovali“ nejaké iné osoby, ktoré tam nemali čo robiť, ako je tomu zvykom na Slovensku, že v deň posudzovania sa na obhliadku výstavy nadženú školopovinné detí a škôlkári a cez plece sa na prácu posudzovateľa pozerá ktokoľvek. V deň posudzovania si nikto nepovolaný nedovolí vstúpiť do priestorov, kde sa posudzuje. Všetko tam bolo už dopredu pripravené a po krátkom príhovore funkcionára zodpovedného za priebeh posudzovania, predstavení, privítaní posudzovateľov, zvlášť zo zahraničia (mimochodom my Slováci sme boli oslovovaní na prvom mieste) a pridelení pomocníkov pre jednotlivých posudzovateľov, sme sa mohli odobrať nerušene k práci. Bodovacie lístky a súpisné archy po jednotlivých skupinách nevypisoval posudzovateľ, ako je tomu zvykom na našich výstavách.
Boris Chudada a biele recesívne FK
ale pridelený pomocník, ktorý to perfektne ovládal. Teda nie žiaci zo škôl, alebo samotný posudzovateľ, ale chovatelia a funkcionári organizácie, ktorá výstavu poriadala. Posudzovateľ len podpísal vyplnený posudzovací lístok. Razítko posudzovateľa na posudzovací lístok dával taktiež zapisovateľ. Tu chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že pomocník, ktorý bol pridelený posudzovateľovi mal okrem týchto povinností i povinnosť starať sa o posudzovateľa počas posudzovania až do jeho ukončenia. Okrem iného dozeral i na to, aby sa jednotne odišlo na desiatu a obed, ktoré bolo s obsluhou. Inú, iný kraj, kde posudzovateľ na výstave je ozaj „pán posudzovateľ“. Hneď pred samotným posudzovaním sme každý z posudzovateľov obdržali po 5 lístkov (3 na občerstvenie a 2 na stravu – desiatu a obed). Počas posudzovania sa v našom sektore o nás ešte starala jedná príjemná pani, ktorá mala za povinnosť (okrem iných svojich povinností) i roznášanie kávy alebo čaju, podľa želania posudzovateľa.
Ako prebiehalo samotné posudzovanie? Vtáky boli rozdelené do niekoľkých skupín v každej výstavnej triede. Každý vystavovateľ súťažil v triede, ktorú dosiahol počas svojich predchádzajúcich úspechov na výstavách. Súťažilo sa v skupine mladý chovateľ, začínajúci chovateľ, chovateľ, pokročilý chovateľ, šampión. Myslím, že tak to nejako je to tam rozdelené. V každej skupine, kde bolo 5 vtákov a viac bolo určené umiestnenie vtáka 1 - X. I keď bolo viac vtákov v jednej skupine hodnotených rovnakým počtom bodov, muselo sa určiť stanovené poradie. Napr.: Ak bolo v jednej skupine 5 vtákov obodovaných 91 bodmi, muselo sa stanoviť u týchto vtákov poradie 1-5. Toto všetko stanovoval posudzovateľ a nie funkcionár. Kde nebolo v skupine 5 vtákov, bolo zlúčených niekoľko skupín spolu, tak, aby bol zachovaný počet minimálne 5 vtákov. Neviem si predstaviť, ako by to bolo na akejkoľvek výstave u nás, keby napr. u recesívne bielych z počtu 64 ks vtákov (toľko ich bolo v Rakúsku vystavených na uvedenej výstave, kde každý jeden bol takmer navlas rovnaký) bolo 10 ks alebo viac ohodnotených počtom bodov 90 a nedajbože, aby boli aspoň od štyroch chovateľov. Viem si živo predstaviť, aké slová by padali na hlavu posudzovateľa zo strany týchto chovateľov, že nie ten, ale iný mal s rovnakým počtom bodov umiestnenie 10 a nie umiestnenie 1. V Rakúsku vystavovatelia, na rozdiel u nás, hodnotenie vtákov posudzovateľom rešpektujú v plnom rozsahu a nemajú k tomu žiadne kritické komentáre. Je vidieť u nich vyššiu kultúru, čomu sa my budeme musieť ešte dlho učiť. Mne osobne sa stalo, že v skupine žlto čiernych FK chovateľ, ktorý bol v skupine šampión, t. z., že počas svojej chovateľskej kariéry bol na svojom vrchole, mal o štyri triedy nižšie ohodnotených vtákov, než chovateľ zo skupiny začínajúci chovateľ a to som mal v úmysle všetkých týchto jeho vtákov vyradiť. Toto keby sa bolo stalo u nás, už by sa na moju hlavu vzniesla nemalá kritika a to nielen prostredníctvom všetkých diskusných fór na internete.
Mgr. Michal Vojník skúma rôzne mutácie
Ďalšou zaujímavosťou bolo, že na tejto výstave sa zo svojimi chovmi zúčastnili len chovatelia z Rakúska. Žiadni chovatelia z iných štátov, teda výstava nebola otvorená pre zahraničných chovateľov. A tu sme pri koreni veci. V danom štáte, sa rešpektujú vytvorené spolky s rovnakým zameraním v rámci územia štátu a vrcholný chovateľský orgán v Rakúsku nemá voči týmto spolkom žiadne výhrady a nebráni jednotlivým členom týchto spolkov účasti na celosvetových výstavách, napr. COM a pod. Spomínam to preto, lebo vieme, ako to bolo na Slovensku pri vzniku SNCHS-FPKaK, ako sa k tomu postavil ÚV SZCH a jednotliví členovia odbornej komisie. Na Slovensku jednoducho nedozrel čas pre takéto združovanie, aké je všade v zahraničí bežné, ale k tomu sa už ja ďalej nemienim vyjadrovať.
Nie je tam zvykom, ako u nás, žeby za posudzovateľom došiel funkcionár a povedal mu, že na skupinu farebných kanárikov má dve alebo tri ceny, aby takto zameral svoje hodnotenie. Toto neustále kritizujem a budem kritizovať, lebo vták má dostať taký počet bodov na aký má a nie byť podhodnotený len preto, že je nedostatok cien - pohárov. Nech sa potom vymyslí iný systém hodnotenia a miesto pohárov, nech sa vydávajú diplomy nie za účasť, ale za umiestnenie.
Pri udeľovaní bodov sa postupuje opačne, ako u nás, teda neprideľujú sa mínusové body, ale body plusové. Je to logické. Každý chovateľ chce svojho vtáka vidieť skôr v pluse než v mínuse. Zrozumiteľnou rečou povedané, vták, ktorý dosiahne 87 bodov, nebude mať po spočítaní v jednotlivých pozíciách mínus 13 bodov, ale bude mať plus 87 bodov. Toto už komentoval v jednom zo svojich článkov v odbornom časopise i E. Kubica a neostáva mi nič iné, než s ním súhlasiť.
Čo sa týka sortimentu vtákov, boli vystavené vtáky rôznych druhov papagájov, cez prepelice (ktorých bolo strašne veľa) andulky, drobné exoty, voľne žijúca fauna (i neeurópska) vrátane mutácií, rôzne krížence, farebné a postavové kanáriky. Spolu s vystavovanými vtákmi, ktoré boli v priestoroch veľkej haly umiestnené na galérii, boli na prízemí umiestnené i holuby. Ostatné drobné zvieratá boli na výstavisku Nová Aréna umiestnené v iných pavilónoch. Nebolo ojedinelé, že jeden chovateľ vystavoval i 50 ks vtákov a viac.
Ku kvalite vtákov, v sektore, kde som posudzoval, keby som sa mal vyjadriť, môžem povedať, že v niektorých prípadoch, zvlášť u melanínových vtákoch, na Slovensku je lepšia kvalita než s akou som sa stretol v Rakúsku a to napr. v klasickom melaníne, kde prísne kritéria zniesli vtáky bielo čierne a červeno čierne resp. červeno achátové a bielo izabelové. U neklasického melanínu boli vystavené v skupine opálových vtákov i v rade izabelovom (1ks), čo sa v tejto skupine neposudzuje, resp. sa z posudzovania vylučuje. V neklasickom melaníne zvlášť vynikali sivo krídle a kobaltové. Najviac ma mrzela skutočnosť, že neboli vystavené žiadne jaspisové FK i keď v pozvánke som mal uvedené, že ich budem posudzovať, na čo som sa veľmi tešil. Z lipochrómových vtákov tak, ako som to už vyššie naznačil, bola najlepšia skupina recesívne bielych, ktorých bolo 64 a vôbec som nezávidel B. Chudadovi, pri ich posudzovaní. Takmer všetci boli rovnakí a bol veľký problém určiť medzi nimi najlepšieho. Dá sa povedať, že bolo potrebné určiť najlepšieho z najlepších.
V ďalšom sektore ma upútali nádherné zebričky, ktoré boli bohato zastúpené takmer všetkých mutácií. Bolo tam zastúpenie sivohlavých, červeno a čierno líce, červené, prírodné, biele, čierno prse a mnoho ďalších. Najviac ich vystavoval (50 ks) priateľ Waldorfer, ktorý zároveň posudzoval iné vtáky a po skončení posudzovania nás všetkých troch pozval k sebe na návštevu, ktorej sme sa zúčastnili. Nedovolil som si ho požiadať o niekoľko záberov z jeho chovného zariadenia, ale možno by ani nebol proti. Bol k nám veľmi priateľský a preto možno na budúce. Okrem už vyššie spomínaných austrálskych zebričiek, ktorých vo svojom zariadení mal vyše 500 ks a ďalších 50 ks pripravoval na druhú rakúsku výstavu, ktorá sa konala v mesiaci december, mal i amadiny, najviac Gouldovej, astrildovité a mutácie stehlíkov zelených. Chovateľské zariadenie pozostávalo z jedného samostatného murovaného a zatepleného komplexu v tvare „U“ s vnútornými a vonkajšími voliérami, kde teplota nepresiahla hranicu 5°C a u Gould bola na úrovni niečo pod 15°C. Takže teplota, ktorú vyžadujú tieto vtáky nemusí byť 20°C a viac tak, ako to tvrdia niektorí chovatelia týchto vtákov, ale i omnoho nižšia a podľa jeho slov i na vlastné oči sme sa mohli presvedčiť, že nemá problémy s odchovom. Teplota a svetlo sú regulované automaticky. Automatika tepla je zapínaná pri poklese pod 5°C. Ako sa hovorí: „Lepšie je raz vidieť, ako 100 krát počuť“, sa v tomto prípade potvrdilo a musím povedať, že som si od neho odniesol niekoľko skúseností, ako vylepšiť i svoje letné voliéry pre kanárikov.
Nakoniec mi však nedá, aby som okrajovo nespomenul i finančné ohodnotenie za výkon posudzovateľa. Jednoducho sa to nedá porovnávať s finančným ohodnotením na Slovensku. Už i v Českej republike je toto hodnotenie vyššie než na Slovensku a podľa toho je vidieť, ako si v ktorej krajine vážia prácu posudzovateľa. V Rakúsku okrem zabezpečenia pohody, dostatočného prísunu občerstvenia a stravy počas práce posudzovateľa je dostatočne finančne ohodnotený i jeho pracovný výkon, ktorý nechcem uvádzať v číslach, aby som tak nedráždil kompetentné orgány. Môžem to porovnať k rozdielu v zárobku u nás a za tú istú prácu v zahraničí, čo je minimálne tri - štyrikrát viac prihliadnuc pritom i na dopravný prostriedok, ktorým sa do miesta výkonu dopravíte, vrátane vlastného motorového vozidla z akejkoľvek vzdialenosti podľa počtu ubehnutých kilometrov.
Záverom chcem skonštatovať, že posudzovanie i samotná návšteva u chovateľa Waldorfera vo mne nechali hlboký dojem, dodali mi chuť do ďalšej chovnej sezóny a niekoľko námetov na premýšľanie, ale i ako bojovať za vylepšenie výstavníckej činnosti na Slovensku. Prajem všetkým chovateľom v Novom roku 2012 veľa osobných, rodinných, chovateľských a pracovných úspechov, aby rok 2012 bol pre návštevníkov týchto web stránok i chovateľov úspešnejší, ako rok 2012.
Mgr. Michal Vojník, posudzovateľ a chovateľ FK
Aká matka, taká Katka?
09.04.2012 14:54
Chovateľská sezóna u chovateľov farebných kanárikov beží v plnom prúde. Niektorí chovatelia ju rozbehli ešte v decembri a iní začali s príchodom jarí. Čo je v danom prípade správnejšie, nechám posúdiť na jednotlivých chovateľov, lebo každý si načasuje chovateľskú sezónu tak, ako mu to vyhovuje.
V minulosti som sa prikláňal i ja ku skoršiemu začiatku chovnej sezóny a to z dôvodu, že naše výstavy sa uskutočňovali v skorších termínoch a nie vždy do stanoveného termínu kanáriky boli preperené. Zvlášť nie lipochrómové červené, ktoré nemali preperené oblasti okolo očí, hlavy a zobáku a miestami i na chrbte, čo bolo na prvý pohľad viditeľné, hlavne u vtákov z druhého a prípadne tretieho hniezdenia. Tak dochádzalo k tomu, že tieto, i keď štandardné vtáky, boli trestané nie len na operení, ale i na lipochróme, pretože nemali jednoliate zafarbenie.
Po roku 1989 sa i vo výstavníckej činnosti pozerá viac menej na finančnú stránku a preto sa termíny výstav presúvajú na koniec septembra, resp. do prvej polovice októbra. V tom čase ešte nie je potrebné vykurovať výstavné priestory a preto ich prenájom je z finančného hľadiska lacnejší, než keby sa výstava konala v mesiaci november či december, čo podľa môjho názoru je vhodnejší termín, než ten skorší. A pretože sa pred rok 1989 už nemôžeme vrátiť, musíme situáciu riešiť tak, ako sa nám v týchto časoch ponúka. Sponzori sa nehrnú a finančné prostriedky sa z roka na rok čoraz ťažšie, na podobné podujatia zháňajú, nehovoriac o tom, že dotácie s RR SZCH nie sú postačujúce na usporiadanie dobrej výstavy, o špičkovej, akou by mala byť ORNITA, ani nehovorím.
Vráťme sa však k našej téme „Aká matka, taká Katka?“ Zámerne som si tento názov vybral pre tento článok, ktorý úzko súvisí s chovom vtákov a nielen s chovom farebných kanárikov. Dovoľte mi, aby som sa vrátil do roku 1979, kedy sa v Michalovciach konala prvá propagačná výstava farebných kanárikov (FK). Pamätám si, ako dnes, že nebohý posudzovateľ pán Jung, v tom čase v Michalovciach posudzoval FK a nebol príliš nadšený ich veľkosťou. Len málo FK vtedy spĺňalo v tejto kategórii kritéria. Vtedy p. Jung vyslovil jednu dôležitú vetu: „Musíte si zabezpečiť veľké samice, aby ste mohli odchovať štandardných vtákov“. V tom čase som ešte tejto vete nepripisoval veľký význam, ale s odstupom času, keď som sa chovom FK zaoberal viac rokov (10 -15 rokov), mi táto jeho vyslovená veta rezonovala v mojej mysli čím ďalej tým viac a neplatilo to len pre veľkosť a mohutnosť potomkov od takejto samici. Niekto môže namietať a čo samec, ten nemá byť dostatočne veľký? Isteže áno, ale samica je v tomto smere prioritou. Prečo? Nebudem tu rozoberať genetiku, ako takú, a preto spomeniem len jednu skutočnosť. U FK je 80 chromozómov, teda 40 párov. Pár XX u FK určuje u vtákov pohlavie samca, pár XY určuje pohlavie samice. A tu sme pri koreni veci. Keď si uvedomíme, že 50% vlastností dedí (zlých i dobrých) potomok od otca a 50% od matky, vidíme, že samica prenáša svoje vlastnosti na potomkov rovnakým dielom, ako samec, a preto rovnako kvalitné i nekvalitné vlastnosti od samice sa prenášajú i na samcov, nielen na samice. Vo väčšine prípadov sa na výstavách vystavujú samce (mimo mozaikových FK) veľké, robustné s dobrou veľkosťou a postavou. Malé samice znášajú malé vajíčka = malý potomok, samica s melanínovými škvrnami tieto prenáša i na svojich potomkov. Dobrá samica nesmie byť nervózna, nesmie sa dať ľahko vyrušovať, zvlášť pri hniezdení, nesmie za každým vstupom chovateľa do miestnosti ku vtákom zoskakovať z hniezda, musí dobre kŕmiť svoje potomstvo, včas musí zasadnúť na násadu a pevne na nej celých 14 dní sedieť a nie aby časom zanechala násadu. Ak sa u samici spomínané negatívne vlastnosti prejavujú automaticky môžeme toto všetko očakávať od jej dcér, že sa budú počas svojej chovnej sezóny takisto správať, ako sa správala ich matka. V tomto prípade môžeme jednoznačne povedať, že: „Aká matka, taká Katka.“ Preto nechápem skutočnosť, keď sa v jeseni alebo pred začiatkom chovnej sezóny, chovatelia naháňajú za samicami a pritom nemajú ani zďaleka vedomostí, ako sa správali ich matky počas chovnej sezóny, či negatívne, alebo pozitívne. Preto radím všetkým chovateľom, začínajúcim i pokročilým. Nechávajte si samice od vašich osvedčených samíc a do chovu, ak potrebujete, si zháňajte len kvalitných samcov. Samec okrem oplodnenia samice sa nemusí v chove takmer na ničom spolupodieľať, ak je samica výborná, odchová mláďatá k plnej spokojnosti chovateľa samostatne. Samec je v tomto prípade len akýmsi „darmožráčom“. Česť výnimkám. Niektoré samce, ak sa vydaria, sú nesmiernym prínosom v chove, zvlášť tí, ktorí sa spolupodieľajú na odchove budúceho potomstva a vedia kedykoľvek samicu zastúpiť. Mal som niekoľko typov samcov vo svojom chove, preto hovorím z vlastnej skúseností. Mal som samcov, ktorí neustále kŕmili samicu na hniezde, alebo som mal samcov, ktorí pri opustení násady automaticky na ňu zasadli a zahrievali ju dokedy sa samica nenajedla a neprišla opäť na hniezdo. Iný prípad sa mi stal, že samica z nepochopiteľných príčin uhynula a samec sa o mláďatá vzorovo staral až do ich samostatnosti a ešte na iné klady u samcov by som mohol poukazovať. Jedným slovom, vydarený pár u FK je nenahraditeľný a chovateľ, ktorý má takýto pár môže byť veľmi šťastný, preto nech sa o tento pár stará svedomito, určite sa mu to vyplatí i v budúcnosti.
Poďme však ku druhej časti nášho príslovia a poukážme na stav, kedy to prestáva platiť zvlášť z genetického hľadiska. Už som nejaké články publikoval a o genetike sa podrobne venujem vo svojej pripravovanej knihe o chove kanárikov. Dostala sa mi do uší informácia, ktorá sa u nás ešte celkom neudomácnila, resp. doposiaľ ju nikto nepublikoval. Že genetika je nevyspytateľná, presvedčujem sa o tom už niekoľko desiatok rokov, zvlášť u mozaikových FK. Počas môjho pripravovania sa na posudzovateľskú kariéru sme boli školení na jednotlivých stretnutiach a bolo nám vtĺkané do hlavy, že mozaiková kresba u FK sa vyskytuje len u samíc a je viazaná na pohlavie. A ajhľa, časom sa objavili samce s odlišnou mozaikovou kresbou, aké mali dovtedy len samice. Rýchlo sme sa s tým stotožnili a zadelili sme mozaikových FK do dvoch typov. Samčí typ – CII a typ samica CI. Viazanosť na pohlavie u tohto druhu FK je namieste.
Nedávno, asi tak rok dozadu, som sa stretol s vyjadreniami niektorých zahraničných chovateľov, ktorí interpretovali, že existujú mozaikové samice, ktoré majú kresbu samcov. Ani ja ani nikto iný sme zo zboru posudzovateľov na Slovensku tejto informácii nepripisovali nejakú dôležitosť, ale ...
Keď som sa začal naplno venovať jaspisovým FK, ktorých som si zabezpečil v zahraničí, a neboli finančne nejako lacné. Kvôli cene som si nemohol zabezpečiť dostatočné množstvo týchto FK, preto som začal s určitým experimentovaním a hlavne som pri odchove jaspisových FK využíval príbuzenskú plemenitbu. Nebudem sa rozpisovať o týchto šľachtiteľských metódach, resp. skúsenostiach, lebo to bude predmetom ďalšieho článku, ktorý pre daný časopis pripravujem. Snáď len toľko, že sa mi takéto samice v mojom chove tiež objavili a do poslednej chvíle som žil v tom, že sú to samce. Teda vo fenotype samice boli sfarbené ako samce. Podľahol som tomuto javu vo dvoch prípadoch (viď fotografie samice č.1 a č.2) a žil som v presvedčení, že mám mozaikových samcov, i keď podľa kloaky ma to viedlo k myšlienke, že sú to samice.
Samica č. 1 Samica č. 2
Presvedčili ma o mojej nevedomosti až vtedy, keď som ich dal do páru s inými samicami a po čase som zistil, že u jednej samici bolo 9 a u druhej 8 vajíčok. Vtedy mi už bolo na 100% jasné, že som spáril dve samice. Niekto bude namietať, že som to mal zistiť podľa spevu, lebo samice nespievajú tak, ako samce. Čuduj sa svete, spievali, ako mladý, nevycvičený samec, čo je u niektorých samíc príznačné a svojim švitorivým spevom dávajú chovateľovi najavo svoju spokojnosť. Teda naše príslovie: „Aká matka, taká Katka“ už v tomto prípade veľmi neplatí.
Ako vidieť, človek sa musí učiť celý život a i sebe lepší chovateľ sa môže seknúť, preto nik nemôže o sebe tvrdiť, že všetko vie a rozdávať svoje rozumy na všetky strany tak, ako to robia niektorí chovatelia tváriac sa pritom veľmi presvedčivo a múdro. Bohužiaľ máme takýchto chovateľov vo svojich radoch, ktorí svojimi „múdrymi“ radami „kŕmia“ najmä začínajúcich chovateľov. Poznám ich a poukazujem na ich dezinformácie, preto som vždy stredobodom ich útokov na moju osobu.
Poďme však k meritu veci. Z uvedeného príkladu mi vyplýva, že dochádza u mozaikových FK k určitým revolučným zmenám, a že časom už nebude raritou nájsť kresbu u mozaikových samíc takú, ktorá bude totožná s kresbou mozaikových samcov. Som zvedavý, že či v mojom chove im táto kresba zostane i po tohtoročnom preperení (sú to samice jednoročné).
Takže záverom si zhrňme niekoľko postrehov, ktoré sme si rozobrali:
1. Samice do chovu zaraďujme z vlastných chovov, lebo u nich dobre poznáme okrem fenotypu i genotypový základ a hlavne ich predpokladané vlastnosti.
2. Z chovu vyraďme všetkých vtákov so škvrnami, lebo je viac než isté, že od takéhoto páry, aj keď nebudú mať viditeľné melanínové (v lipochróme) a lipochrómové (v melaníne) škvrny, časom ich budú prenášať na svoje potomstvo. To platí aj pre ich potomkov.
3. Samice do chovu zaraďujme len dostatočne veľké, ktoré znášajú veľké vajíčka, lebo tu je predpoklad, že sa budú liahnuť zdravé a veľké FK. Samice malé a tie, ktoré znášajú malé vajíčka, z chovu vyraďujme.
4. Nezaraďujte do chovu príliš mladé samice. Samica musí mať minimálne 10 mesiacov až 1 rok. Mladšia samica ako 10 mesiacov nie je dostatočne vyspelá, neupraví si dobre hniezdo, znáša vajíčka mimo hniezda, alebo po krátkom čase zanechá násadu, či po vyliahnutí mláďat ich nekŕmi dostatočne, ktoré napokon do 10 dní hynú.
5. Pri zakupovaní chovného materiálu, kupujte len od chovateľov, ktorých dobre poznáte a ste presvedčení, že vás nepodvedú. Niekedy aj toto nemusí byť pravidlom. Z vlastných skúseností viem, že to nemusí vždy platiť. Kúpil som si od známeho špičkového chovateľa 3 ks FK a neodchoval som od nich nič. Možno práve preto, že vtákov, ktorých som si vybral ja, mi nechcel predať, ale ponúkol mi iných.
6. Nekupujte vtákov, ktorých ste si nevybrali vy, ale vám ich ponúkol predávajúci. Nie vždy to musí platiť, ale vo väčšine prípadoch to platí.
7. Pri nákupe vtákov nepozerajte na ich cenu, ak je dobrá kvalita, ale radšej kúpte menej vtákov, ako ste pôvodne chceli. Niekedy menej znamená viac.
8. V chove si vytvorte niekoľko kmeňov, lebo tak máte záruku, že niekoľko rokov po sebe vystačíte s tým čo máte a nemusíte míňať na neznámych FK finančné prostriedky.
9. Nekupujte za každú cenu to čo vidíte. Nie vždy platí, že fenotyp = genotyp. Nechajte si pri nákupe od kupujúceho doložiť, akých predkov mali potomkovia. Každý seriózny chovateľ si vedie o svojich chovoch záznamy, kto tak nerobí je priekupník a nie chovateľ.
10.Ak sa vám v chove vyskytne niečo výnimočné, s čím ste nerátali, nezbavujte sa toho, s výsledkom trochu popracujte a majte na vedomí, že kobaltové FK boli vyšľachtené náhodne tým, že v chove chovateľa sa v hniezde vyskytlo jedno mláďa celkom odlišné od ostatných a nakoniec z toho vznikli kobaltové FK.
Týchto desať bodov si chovatelia môžu kľudne založiť a viesť ich ako „Desatoro pre chovateľa FK“. Netvrdím, že sa to všetko musí brať za bernú mincu, ale doterajší, 40 ročný môj život s FK, ma o tom veľakrát presvedčil. Nech si každý chovateľ vytvorí vlastné osvedčené kritéria a podľa nich nech sa riadi tak, aby ho doviedli v chove FK k vytúženému cieľu. Prajem veľa úspechov, v chove farebných kanárikov, všetkým ich chovateľom.
Mgr. Michal Vojník, chovateľ FK a posudzovateľ.
Červené oči u kanárů
05.08.2012 15:21
V časopise "Nová EXOTA" č.6/2012 vyšiel pútavý článok od L. Veselého o červených očiach u kanárikov, ktorý si môžete nižšie prečítať. Tu dostanete i odpoveď, či INO je lipochrómový, alebo melanínový kanárik.
Článok je uvedený v časopise EXOTA č. 6, 2012, str. 29-30.
ORNITA 2012 – Vtáčí svet – Trenčianska Turná
14.10.2012 16:33
V dňoch 5.–7.10.2012 sa v Trenčianskej Turnej konala celoštátna výstava s medzinárodnou účasťou ORNITA – 2012 a Vtáčí svet. Tento článok začnem písať trochu netradične. Dovoľte mi, aby som na úvod odcitoval slová predsedu RR SZCH Ing. arch. Vladimíra Falata, ktoré uviedol vo svojom príhovore vo výstavnom katalógu spomínanej výstavy. „...Mnohí chovatelia sa pýtajú, prečo je ORNITA práve v Trenčianskej Turnej. Odpoveď je jednoduchá. Máme viaceré výstaviská, vo väčších mestách, ale tam nie je taká partia chovateľov – usporiadateľov, ako je to práve tu a v blízkom okolí. Títo ľudia robia každoročne kvalitnú výstavu exotov, a preto by bolo na škodu tento ľudský potenciál nevyužiť. Už dopredu je istota, že výstava bude pekná a určite aj s kvalitnými vtákmi, ale to už je vecou nás všetkých vystavovateľov...“.
V podstate je potrebné s týmito slovami súhlasiť. Všetko je na nich pravdivé. Títo ľudia, v Trenčianskej Turnej vedia urobiť dobrú výstavu o čom sme sa už neraz presvedčili. To je bezo sporu. Môj názor veľká väčšina chovateľov pozná a preto sa pýtam: „Je táto ORNITA, ktorá sa koná každý druhý rok, adekvátna rovnocennej Národnej celoštátnej výstave s medzinárodnou účasťou ako je napr. EXOTA v Olomouci? Ak áno, tak to potom nerobme ani Národnú chovateľskú výstavu v Nitre, kde je na to predurčený výstavný areál Agrokomplex, ale ju urobme napr. v Trenčianskych Stankovciach, alebo v Zlatých Moravciach či v Strážskom, kde je tiež dobrá partia chovateľov – usporiadateľov a kde robia taktiež dobré výstavy. Toľko na úvod z mojej strany a viac sa o tom, kde by sa mala konať ORNITA, ktorá by spĺňala všetky kritéria, tak ako tomu bolo, keď sa konala v Bratislave, Trenčíne či v Žiline, nebudem zaoberať. Nech si každý čitateľ či funkcionár dá sám na položenú otázku odpoveď.
Poďme späť do Trenčianskej Turnej a venujme sa výstave, ktorá sa práve skončila. Ešte raz zdôrazňujem, a to i pre tých, ktorí na prvýkrát nechápu dobre mienené slová, že výstava po organizačnej, estetickej i čo do počtu vystavených druhov vtákov, i celkového počtu vystavených vtákov, ako regionálna výstava, bola nad očakávanie a výborná. Funkcionári zvládli všetko na jedničku s hviezdičkou. Lenže, ako ORNITA? ...
Vystavených bolo od 106 chovateľov celkom 1047 kusov papagájov, drobných exotov, farebných a postavových kanárikov, bažantov, holubov, hrdličiek, prepelíc, jarabíc, anduliek a agapornisov. V rámci výstavy sa po prvýkrát prezentoval i FORPUS klub, ktorého členovia vystavili spolu 103 kusov týchto vtákov. Z celkového počtu vystavovateľov bolo 10 vystavovateľov z Českej republiky a čo je potešiteľné, ako už je tradíciou na tejto výstave, zúčastnilo sa jej i 10 mladých chovateľov a z nich jeden z Českej republiky. Teda oproti roku 2010, kedy sa v týchto priestoroch konala naposledy ORNITA, v počte vtákov bol nárast o 123 kusov, v počte vystavovateľov bol nárast o 9 vystavovateľov, o jedného vystavovateľa z ČR menej a o dvoch mladých chovateľov viac.
Celková bilancia – z počtu 1047 vystavovaných kusov vtákov bolo:
Ø 416 kusov farebných kanárikov (48 kolekcií + 224 jedincov), čo je o 97 kusov viac, ako v roku 2010,
Ø 102 kusov postavových kanárikov (7 kolekcií + 74 jedincov), o 29 menej, ako v roku 2010,
Ø 3 kusy krížencov, rovnaký počet, ako v roku 2010,
Ø 29 kusov hrdličiek, holúbkov, bažantov, prepelíc, jarabíc, o 23 kusov menej, ako v roku 2010,
Ø 125 kusov drobných exotov, o 3 kusy menej, ako v roku 2010,
Ø 25 kusov papagájcov vlnkovaných (výstavných anduliek), o 33 kusov menej, ako v roku 2010 a z toho takmer polovicu vystavoval vystavovateľ z ČR,
Ø 47 kusov agapornisov, aymar a forpusov, o 3 kusy viac, ako v roku 2010,
Ø 197 kusov papagájov malých, stredných a veľkých vo voliérach, o 16 kusov viac, ako v roku 2010,
Ø 103 ks samostatná expozícia FORPUS klubu od 9 vystavovateľov. Ten v roku 2010 nemal túto expozíciu.
Európska fauna ani vodná hydina na tejto výstave nebola zastúpená, v roku 2010 bola zastúpená v počte 2 kusov, resp. vodná hydina bola i s vkusným jazierkom v priestore, kde teraz bola predajná expozícia len pre domácich chovateľov.
Ocenení vystavovatelia v jednotlivých expozíciách:
A) V expozícii farebných kanárikov:
I. Kolekcie FK:
1. miesto: Ing. Richard GAVAĽA (SR), 370 bodov – biely recesívny,
Ing. Richard GAVAĽA (SR), 366 bodov – žltý intenzívny,
Ing. Richard GAVAĽA (SR), 371 bodov – žltý neintenzívny,
Ladislav NINIS (SR), 365 bodov – žltý neintenzívny,
Ondrej PETRILA (SR), 370 bodov – červený neintenzívny,
2. miesto: Ladislav NINIS (SR), 363 bodov – žltý intenzívny,
Jozef ONDRUŠEK (SR), 362 bodov – dvakrát žltý neintenzívny,
Ondrej PETRILA (SR), 364 bodov – červený intenzívny,
Ondrej PETRILA (SR), 364 bodov – červený neintenzívny,
Ing. Slavomír ŠEBŐK (SR), 362 bodov – červený neintenzívny,
Ondrej HANIŠ (SR), 362 bodov – červeno čierny CII,
3. miesto: Jozef AUGUSTÍN (SR), 360 bodov - biely recesívny,
Pavol GÚCKY (SR), 362 bodov – žltý intenzívny,
Miroslav ŠOKA (SR), 361 bodov – červený neintenzívny,
Ondrej KABÁT (SR), 361 bodov – červený neintenzívny.
II. Jednotlivci FK:
1. miesto: Ing. Richard GAVAĽA (SR), 92 bodov – žltý neintenzívny,
Milan MAKIŠ (SR), 93 bodov – červený neintenzívny,
Milan GALBAVÝ (SR), 93 bodov – červený CII,
Radomír VESELÝ (CZ), 92 bodov – červeno čierny CII,
Karol PODOLINSKÝ (SR), 92 bodov – červeno čierny Opál CII,
Mgr. Michal VOJNÍK (SR), 93 bodov – žlto hnedý Jaspis CII DF
2. miesto: Ing. Richard GAVAĽA (SR), 91 bodov – biely recesívny,
Ladislav NINIS (SR), 90 bodov – žltý intenzívny,
Jozef ORECHOVSKÝ (SR), 90 bodov – červený neintenzívny,
Mgr. Michal VOJNÍK (SR), 92 bodov – červeno čierny Jaspis CII SF,
3. miesto: Milan MAKIŠ (SR), 90 bodov – červený neintenzívny,
Peter PETRÁŠ (SR), 90 bodov – dominantne bielo achátový.
B) V expozícii postavových kanárikov:
I. Kolekcie PK:
1. miesto: Karol DUDAŠ (SR), 361 bodov – Yorkshire,
Marián TRNOVSKÝ (SR), 361 bodov – Gloster Fancy hladký,
2. miesto: Jozef OPÁLKA (SR) – 360 bodov – Severný Holanďan,
3. miesto: František BUKOVINSKÝ (SR), 359 bodov – Fife Fancy.
II. Jednotlivci PK:
3. miesto: Jozef OPÁLKA (SR) – 93 bodov – Severný Holanďan žltý,
Roman PLACHETKA (SR) – 93 bodov – Gloster Fancy chocholatý,
2. miesto: Ladislav VIŠŇOVSKÝ (SR) – 92 bodov – Gloster Fancy chocholatý,
Miroslav KOZEJ (SR) – 92 bodov – Portugalský harlekýn chocholatý,
3. miesto: Jozef OPÁLKA (SR) – 91 bodov – Fife Fancy,
Ladislav VIŠŇOVSKÝ (SR) – 91 bodov – Gloster Fancy hladký.
C) V expozícii krížencov a európskej fauny:
Pre malý počet vystavených vtákov sa v tejto expozícii ceny neudeľovali. Európska fauna nebola na výstave zastúpená vôbec.
D) V expozícii holúbkov, hrdličiek, bažantov, prepelíc a vodnej hydiny:
3. miesto: Patrik PORUBAN (SR) – VD – Bažant diamantový,
Čestná cena: Štefan ŠULÁK (SR) – za kolekciu bažantov.
E) V expozícii drobných exotov:
I. Zebrička austrálska:
1. miesto: Daniel BUROŇ (SR) – 92 bodov – mramorová,
Miloš TRUBAČ (SR) – 91 bodov – sivá čiernoprsá,
2. miesto: Dušan KASENČÁK – 90 bodov – mramorová,
Daniel BUROŇ (SR) – 90 bodov – pinguin,
3. miesto: Miloš TRUBAČ ( SR) – 89 bodov – sivá červenoprsá,
Daniel BUROŇ (SR) – 89 bodov – sivá straka.
II. Pestúnka japonská:
V tejto expozícii pre malý počet vystavených vtákov nebola udelená žiadna cena.
III. Amadina Gouldovej:
1. miesto: MVDr. Peter ŠKRIPEC (SR) 91 bodov – Amadina Gouldovej – červenohlavá prírodná,
2. miesto: Ing. Jozef SIMAN – 90 bodov – Amadina Gouldovej,
3. miesto: MVDr. Peter ŠKRIPEC (SR) – 89 bodov – Amadina Gouldovej – červenohlavá prírodná.
F) V expozícii výstavných anduliek:
1. miesto: Ladislav GRODA (ČR) – 90 bodov – číslo klietky 677,
2. miesto: Ladislav GRODA (ČR) – 89 bodov – číslo klietky 680,
3. miesto: Ladislav GRODA (ČR) – 88 bodov – číslo klietky 687.
G) V expozícii agapornisov, aymar a forpusov:
1. miesto: Ján TRUBAČ (SR) (SR) – 91 bodov – agapornis ružovohrdlý opalínový lutino,
František BENČÍK (SR) – 91 bodov – aymara pruhovaná zelená,
2. miesto: Ján TRUBAČ (SR) – 90 bodov – agapornis ružovohrdlý opalín olivový,
Martin BEŇAČKA (SR-MCH) – forpus okuliarnatý prírodný,
3. miesto: Ján TRUBAČ (SR) – 89 bodov – agapornis ružovohrdlý biely,
Martin BEŇAČKA (SR-MCH) – forpus vrabčí surimanský prírodný.
H) V expozícii papagájov:
1. miesto: Miroslav FORAL (SR) – 91,90 bodov – Neoféma Bourkova,
René POŠTULKA (ČR) – 91,90 bodov – Korela sivá perlová straka žltolíca,
Maroš VALOVIČ (SR) – 91,91 bodov – Papagáj mnohofarebný,
Martin BEŇAČKA (SR-MCH) – 91 bodov – Rozela pestrá,
Jozef SKOVAJSA (SR) – 91,90 bodov – Alexander malý,
Štefan KETRENÍK (SR) – 91,89 bodov – Aratinga slnečná,
Jozef VLADO (SR) – 91,91 bodov – Barnard golierový južný,
2. miesto: Samuel GUNIŠ (SR) – 90,90 bodov – Neoféma tyrkysová žltá
červenoprsá,
René POŠTULKA (ČR) – 91,89 bodov – Korela sivá perlová straka žltolíca,
Jozef VLADO (SR) – 90,88 bodov – Austrálsky modrý,
Martin LATÍN (ČR-MCH) – 90,90 bodov – Rozela žltolíca,
Tomáš RANINEC (SR) – 90,90 bodov – Alexander čínsky,
Šimom BETÁK (SR-MCH) – 90 bodov – Papagáj červeno krídly,
Jozef SKOVAJSA (SR) – 91 bodov – Kakadu Inka,
3. miesto: Martin BEŇAČKA (SR-MCH) – 89,89 bodov – Neoféma modrohlavá,
René POŠTULKA (ČR) – 80,89 bodov – Korela sivá perlová straka žltolíca,
Jozef VLADO (SR) – 89,88 bodov – papagáj spevavý modrý, škoricový opalín,
Augustín MICHALECH (SR) – 91,88 bodov – Rozela Pennantova modrá,
Ing. Jan LATÍN (ČR) – 89,89 bodov – Alexander malý olivový, zelený,
Maroš VALOVIČ (SR) – 89,89 bodov – Pyrura hnedouchá,
Jozef VLADO (SR) – 90,90 bodov – Amazónik čiernotemenný,
Alexander RABATIN (SR) – 90,90 bodov – Eklektus rôznofarebný halmaherský.
I)Klub FORPUS:
1. miesto: Vladimír KVASNIČKA – 92 bodov – Forpus sivokrídly americký žltý,
Vladimír ĎURÁK – 92 bodov – Forpus sivokrídly sivý,
Vladimír KVASNIČKA – 92 bodov – Forpus sivokrídly lutino,
Vladimír ĎURÁK – 92 bodov – Forpus okuliarnatý,
2. miesto: Pavel KUBÍČEK – 91 bodov – Forpus sivokrídly modrá straka,
Pavel KUBÍČEK – 91 bodov – Forpus sivokrídly modrá straka,
Pavel KUBÍČEK – 91 bodov – Forpus sivokrídly pastel,
Peter HOK – 91 bodov – Forpus sivokrídly Misty Fadet,
3. miesto: Pavel KUBÍČEK – 90 bodov – Forpus sivokrídly straka,
Martin SMRČEK – 90 bodov – Forpus sivokrídly sivý,
Rostislav VÁVRA – 89 bodov – Forpus sivokrídly modrý pastel,
Tadeáš BYSTRICKÝ – 90 bodov – Forpus vrabčí poddruh deliciosus.
Majster Slovenskej republiky: Mgr. Michal VOJNÍK
Majstrom SR sa v tomto roku stal Mgr. Michal Vojník za oceneného farebného kanárika s počtom bodov 93 – žltohnedý Jaspis mozaikový dvoj faktorový. Po úspechu s jaspisovými farebnými kanárikmi na EXOTE 2011, Mgr. Michal Vojník tak zopakoval nie náhodné výsledky z roku 2011. Jaspisové FK sa tak začínajú dostávať do povedomia širokej chovateľskej verejnosti (vystavených ich bolo 22 kusov od dvoch chovateľov) a rady chovateľov sa uvedeným dňom rozšírili na Slovensku o ďalších. Ku dnešnému dňu evidujeme v SR 5 chovateľov týchto FK.
Ako boli ocenené vtáky v jednotlivých expozíciách:
a) V expozícii farebných kanárikov bolo udelených spolu 29 cien z počtu vystavených FK 416 kusov.
b) V expozícii postavových kanárikov bolo udelených spolu 10 cien z počtu vystavených PK 102.
c) V expozícii krížencov z počtu vystavených 3 kusov nebola udelená žiadna cena.
d) V expozícii holúbkov, hrdličiek, bažantov, prepelíc a vodnej hydiny boli udelené 2 ceny z počtu vystavených 29 kusov.
e) V expozícii drobných exotov bolo udelených 8 cien z počtu vystavených 125 kusov.
f) V expozícii papagájcov vlnkovaných (výstavných anduliek) boli udelené 3 ceny z počtu vystavených 25 kusov.
g) V expozícii agapornisov, aymar a forpusov bolo udelených 6 cien z počtu vystavených 47 kusov.
h) V expozícii papagájov bolo udelených 22 cien z počtu vystavených 197 kusov.
i) V expozícii klubu FORPUS bolo udelených 12 cien z počtu vystavených 103 kusov.
Na odovzdaní cien sa zúčastnili:
Predseda RR SZCH Ing. Arch. Vladimír FALAT,
Predseda Komisie okrasného vtáctva Českého chovateľského zväzu Ing. Jiří ČUMÍČEK,
Starosta obce Trenčianska Turná Ing. Peter MIKULA, ktorý odovzdal cenu starostu pre mladého chovateľa Šimona BARTÁKA.
Podpredseda OV SZCH Trenčín Branislav REHORA.
Medzi ocenenými nechýbal ani Erich KUBICA, medzinárodný posudzovateľ, ktorému bol udelený pohár „Najlepší posudzovateľ“, ktorý si prevzal z rúk predsedu zboru posudzovateľov pri SZCH Borisa CHUDADU. Erichovi KUBICOVI bol, tajomníčkou EK SZCH, odovzdaný „Pamätný list“ za doterajšiu aktívnu činnosť v chovateľstve doma i v zahraničí.
ZO SZCH Trenčianska Turná – 2 obdržala od Ericha KUBICU špeciálnu cenu za svoju doterajšiu aktívnu činnosť v chovateľstve.
Kým v roku 2010 na ORNITE bola udelená väčšina cien pre papagáje je potrebné podotknúť, že v tomto roku boli ceny rozdelené rovnomerne počtu vtákov v jednotlivých expozíciách. Medzi ocenenými boli i mladí chovatelia. Škoda však, že nemali vytvorenú samostatnú expozíciu tak, ako by to malo byť s označením „Expozícia mladých chovateľov“. Stále, pri každej príležitosti pripomínam, aby sme sa naučili lepšie propagovať našu mládež, veď medzi chovateľmi je ich z roka na rok menej a menej. Vytvorme im podmienky pre ich prezentáciu tam, kde je to možné. Výstavy sú práve takýmto miestom.
Najväčším estetickým dojmom na výstave pôsobili kartónové výstavné klietky, v ktorých bola vystavená veľká časť farebných i postavových kanárikov. Ani zďaleka týmto klietkam doterajšie klietky nemohli konkurovať. Dúfam, že v budúcnosti sa tento trend bude vylepšovať a že časom dosiahneme, že všetky vtáky sa budú vystavovať len v takýchto klietkach, čo je z hygienického hľadiska najlepšie možné riešenie.
Kladom tejto výstavy bolo i to, že posudzovanie nebolo ničím a nikým rušené. Posudzovatelia pre svoju činnosť mali zabezpečené všetko pohodlie zo strany usporiadateľa a preto sa mohli svojej práci venovať nerušene. Počas celého obdobia konania výstavy vo výstavnom areály pracovala odvolacia komisia v zložení Boris CHUDADA – predseda, členovia Miroslav KOZEJ a Ján BEGÁŇ, ktorí boli k dispozícii vystavovateľom a mohli riešiť ich nespokojnosť priamo na mieste. Pokiaľ mi je známe, tak táto komisia počas výstavy neriešila žiaden protest.
Pozornému oku návštevníka výstavy určite neuniklo, že na tejto výstave, okrem rôznych mutácií u papagájov, i v sektore farebných a postavových kanárikov boli novinky, ktoré (dovolím si tvrdiť) sú na Slovensku vystavované ojedinelo. Medzi postavovými kanárikmi to bol „Portugalský harlekýn“ od chovateľa Miroslava KOZEJA a medzi farebnými kanárikmi to boli „Jaspisové“ (jedno i dvoj faktorové) čiernej, achátovej a hnedej rady od chovateľa Mgr. Michala VOJNÍKA, ktorý vystavil 21 kusov a Karola PODOLINSKÉHO, ktorý vystavil 1 kus. Tieto farebné kanáriky sa tešili dobrej priazne zo strany návštevníkov, čo svedčí o tom, že sa rozšíril počet ich chovateľov na Slovensku z dvoch na piatich. Za propagáciu týchto FK má najväčšiu zásluhou práve Mgr. Michal Vojník, ktorý ich už niekoľko rokov úspešne propaguje na svojich web stránkach www.kanariky-09.eu.
Záverom je potrebné zdôrazniť, že výstava „Vtáčí svet“ dopadla nad očakávanie tak, ako je to už v tejto ZO tradíciou. V úvode som naznačil svoje myšlienky o „ORNITE“ a preto sa k tomu ďalej nebudem vyjadrovať. Je vecou každého funkcionára, návštevníka i chovateľa, aby si utvoril svoj názor o budúcnosti ORNITY. Jedno je však isté, že bez dostatočného počtu finančných prostriedkov, zanietených pracovitých chovateľov a chuti o usporiadanie veľkolepého projektu zo strany vyšších funkcionárov to jednoducho nepôjde. Ak sa nám tento problém spoločne podarí k spokojnosti všetkých vyriešiť, budem nesmierne rád. K tomu prajem Vám všetkým veľa chuti, síl a elánu.
Text a foto - Mgr. Michal Vojník, vystavovateľ a posudzovateľ
Reggio Emilia 2012
05.12.2012 17:03
V dňoch 23.-25.11.2012 sa v talianskom meste Reggio Emilia konala 73. medzinárodná ornitologická expozícia „Cittá del Tricolore“, ktorú usporiadal „Societá ornitologica Reggiana“. Tejto výstavy – expozície som sa dňa 24.11.2012 zúčastnil i ja a musím hneď na úvod povedať, že to bol pre mňa nesmierny zážitok. Priznávam, že výstava takého rozsahu sa nedá absolvovať v priebehu jedného dňa, ale je potrebné ju absolvovať počas jej celého konania, teda 3 dni – jeden deň nestačí. Toto bola moja prvá skúsenosť pre budúcnosť, žeby som výstavu podobného charakteru chcel niekedy v budúcnosti absolvovať. Keďže sa nedá porovnávať porovnateľné s neporovnateľným, tak túto výstavu nebudem porovnávať s našou najväčšou výstavou typu ORNITA.
Celý článok si prečitajte tu: Reggio Emilia 2012.doc (757,5 kB)
Konzervatívci a voľnomyšlienkari v chovateľstve
11.01.2013 16:02
Keď som v roku 2009 napísal článok pod názvom „Rovní či rovnejší“, nebol mi uverejnený v jednom českom chovateľskom časopise vraj preto, že nebol dosť tolerantný voči určitým osobám, ktorých som tam uvádzal. Predpokladám, že i tento môj článok nebude uverejnený v tom samom periodiku a preto ho umiestňujem na webe.
V 15. storočí cirkev – inkvizícia, označovala určitých kazateľov, ktorí im neboli po vôli, za „voľnomyšlienkarov“ a neskôr, aby sa ich zbavila, lebo hrozilo, že si cirkev ľudia prestanú vážiť, ich prehlásila za kacírov a upálila ich na hranici. Takto skončil 6. júla 1415 Majster Ján Hus, ktorý pre svoje názory, ktoré ľuďom otvárali oči a ktoré cirkvi podkopávali autoritu, bol za živa upálený na hranici, ako kacír.
Som strašne rád, že nežijeme v 15. storočí, lebo neviem či by ma nestihol podobný osud. Presviedča ma o tom momentálna situácia v chovateľstve, kde sa mi zdá, že niektorí chovatelia, autori článkov i kníh, majú patent na rozum a nepripustia názor iných, resp. ho musia stále kritizovať a okomentovávať bez toho, aby pátrali po príčine, ako a prečo sa ten, ktorý názor objavil a plodnou diskusiou si navzájom vyjasnili jednotlivé skutočností a tak dali veci na pravú mieru. Ešte horšie na tom je, že kým názory slovenských chovateľov sú verejne a adresne kritizované českými kritikmi, tak názory nie každého českého chovateľa sa kritizujú otvorene a ak, tak len čiastočne, alebo viac-menej anonymne. Nechcem tu rozpútavať nacionalistické vášne, ale veľmi ma to mrzí, lebo k Čechám mám vrelý vzťah či už z dôvodu rodinných pút, ktoré ma tam viažu, alebo z dôvodu množstva priateľov, ktorých tam mám a s ktorými si dobre rozumiem. Ale i napriek tomu:
Dňa 22.01.2012 Petr Podpěra napísal na www.ifauna.cz zaujímavý článok, v ktorom moje tvrdenia potvrdzuje. Zaoberá sa práve chovateľmi, ktorých rozdelil na „konzervatívcov“ a „voľnomyšlienkarov“. Udáva, že kým „konzervatívci“ sa snažia niečo známeho dotiahnuť k čo najväčšej dokonalosti tak „voľnomyšlienkari“ sa snažia dosiahnuť niečo nového, čo tu ešte nebolo a preto pred „voľnomyšlienkarmi“ uprednostňuje tak smer „konzervatívny“. „Konzervativizmus“ z lat. slova conservare – zachovať, je príznačný pre ľudí, ktorí odmietajú zmeny, lipnú na starom a dávajú prednosť opatrnému alebo umiernenému správaniu. Myslím si, že jeho prirovnanie nie je správne, pretože „konzervatívci“ sa nemienia zaoberať zdokonaľovaním toho čo tu už je, ale sa správajú podľa skôr vyslovenej biblickej myšlienky: „Ako bolo na počiatku, tak nech je i dnes“. A preto si nemyslím, žeby v súčasnom chovateľstve mal prevládať práve „konzervativizmus“. Ak by tomu tak malo byť, tak by sme boli ešte stále v dobe, kedy boli na kanárskych ostrovoch objavené divo žijúce kanáriky a neexistovalo by toľko druhov kanárikov, ako je tomu v súčasnosti. Ale poďme po poriadku ďalej.
Vo svojom článku Petr Podpěra sa zaoberá, okrem iného, mojim článkom, ktorý som v minulosti napísal pod názvom „O genetike netradične, ale vážne“. Stále pripomínam a tak isto i teraz, že nie som ten chovateľ, ktorý genetiku ovláda na 100%, ale to čo viem mi zatiaľ postačuje pre moju chovateľskú činnosť. Nie som taký fundovaný, ako je napr. Walter Wiener, či nebohý Rudolf Sedláček alebo Jiří Klaška a mohol by som menovať i ďalších českých i slovenských chovateľov, ktorí sa v genetike cítia tak, ako ryba vo vode.
Petr Podpěra vo svojom článku poukazuje na mnou zostavený Punnetov vzorec vo vyššie citovanom článku, kde udávam:
2. „P“ tmavý melanínový x albino
Genotyp: MM x mm
Gamety: M M
mMmMm
mMmMm
Potomstvo bude: 100% tmavý melanínový/albino (SF),
a porovnáva to s matematickou kombinatorikou. Tak, ako je to vo všeobecnosti zvykom u väčšiny kritikov i P. Podpěra vytrhol daný príklad z kontextu, lebo sa mu to práve tak pravdepodobne hodilo. Zabudol napísať veľmi dôležitú vetu, ktorá Punnetovmu vzorcu (ktorý som ja ale nevymyslel) predchádzala a to: „Pretože gény obidvoch rodičov sa kombinujú náhodne, môžeme len odhadnúť, aké mláďatá budú výsledkom kríženia dvoch heterozygotných jedincov toho istého typu čo si môžeme vyjadriť pomocou Punnetovho vzorca.“ Vo vyššie uvedenom prípade sa síce nejedná o dvoch heterozygotných jedincov, ale tak, ako to na inom mieste uvádzam, v tomto prípade sa jedná o nepravé albino. Vieme, že nepravé albino (tak, ako ho uvádzajú viacerí autori) vzniklo spojením niekoľkých faktorov a to konkrétne opál v spojení s pastel, phaeo a satén (W.Wiener 1979). Podľa môjho názoru by nebolo možné takéto INO považovať za homozygotné. Možno, že som túto skutočnosť mal uviesť na začiatku daného príkladu a pravdepodobne by nebolo o čom polemizovať.
Jeho záver je, že potomci budú strakatí. Súhlasím s ním, ale len na 50% a to vtedy, ak by sa jednalo o pravé albino. Dovoľte preto, aby som odcitoval múdrejších od seba:
W.Wiener vo svojej knihe (rok vydania 1981): Cizokrajní ptáci v klecích – kanáři a jejich kříženci, na str. 83-84 o mutácii „INO“ píše: „...Jsou to ptáci, u kterých se překrývají faktory a navzájem se natolik ruší, že jejich jednotlivé melaninové faktory již nejsou viditelné...
...Všichni tito ptáci mají červené oči a velmi často ještě pískově žluté, béžové nebo šedivé prachové opeření. Proto se podle základní barvy nazývali albino, lutino nebo rubino. Označení je však již zastaralé, protože se objevili práví albíni, lutini a rubini ... Tzv. červenooci nebo ino mají různé dědičné vlohy podle toho, od kterých kanárů pocházejí...“
Ale už v knihe: „Cizokrajní ptáci v klecích – 444 rad pro chovatele cizokrajného ptactva“ (rok vydania 1987) od toho istého autora na str. 168 o mutácii „INO“ sa dočítame: „...Mohou proto být bílí albíni, žlutí lutini nebo červení rubíni. Skuteční ino – kanáři existují zatím jen v teorii. Z našich chovů známe ptáky, u kterých se různé přídavné faktory navzájem v působení ruší, takže se již na fenotypu neprojevuji, v genotypu zůstavají ale zachovány. Takový kanár vypadá sice jako ino, ale geneticky to je a zůstavá melaninový pták.
Tuto skutečnost je možné si ověřit. Pokusně zkřížíme ino s normálním žlutým nebo červeným kanárem a získají se samí strakatí kanáři,...“
Mohol by som ešte citovať o tejto skupine FK i zo štandardu z roku 1979, ale tam je to obdobné, ako v predošlých citáciách. Z uvedeného vyplýva, že v skupine „INO“ existujú v súčasnosti 2 INA a to pravé a nepravé. Pravé má prachové perie svetlé (biele) a nepravé tak, ako je to vyššie popisované, teda pieskové, béžové alebo sivé. Zjednodušene by sa dalo povedať, opakujem zjednodušene, že pravé INO je lipochrómový vták a nepravé INO je vták melanínový. Preto môj príklad by mohol byť pravdivý (i keď to na 100% netvrdím) pre nepravé INO. Kríženie melanínového vtáka s pravým INO dá straky, s tým je možné súhlasiť.
Keďže p. Podpěra je toho názoru, že: „...Také proto genetiku nestudují, i základní tvrzení bych si musel ovvěřovat a na to nemám ani prostředky, ani prostor a nakonec ani čas.“ Podľa toho jeho vysloveného názoru si myslím, že by bolo s ním ťažko o daných problémoch diskutovať.
V ďalšej časti svojho článku sa p. Podpěra zaoberá jaspisovými kanárikmi, preto odcitujem jeho text z jeho uverejneného článku na IFaune zo dňa 22.01.2012:
„Kanáry, u kterých byl použit phaeo faktor v černé řadě, jsem viděl již kdysi. Ti ptáci nápadně připomínali hnědé kanáry na fotografii připojené k článku Mgr. Vojníka v poslední Nové exotě. Byli ovšem šedí až černí, kresba naprosto shodná. Jelikož ti na obrázku byli nazváni jako jaspisoví jednofaktoroví, bude asi možné je brát jako novou mutaci, když jsou hnědí. Proto jsem si přečetl i text o vzniku jaspisů. Ten pokladám za čírou pohádku. O mezidruhové křižení při vzniku jaspisů určite nejde. Nejsem mistrem světa ve skoku na špek!“
Tu by som rád p. Podpěrovi pripomenul, že ako človek a chovateľ pohybujúci sa medzi chovateľmi už niekoľko desiatok rokov, by si mal uvedomiť čo hovorí. Pripomeniem mu len takú maličkosť, že každý uznávací proces v rámci C.O.M. má niekoľko fáz, pokiaľ sa nová mutácia či plemeno uzná. Pred samotným uznávacím konaním šľachtiteľ, alebo šľachtitelia, sú povinní komisii predložiť podrobný popis šľachtenia predkladaného druhu a cieľ, ktorý si stanovili. Komisia zámer posúdi a potom schváli, resp. pripustí alebo nepripustí nového jedinca k uznávaciemu konaniu, ktoré má prísne pravidlá a trvá tri roky po sebe. Pokiaľ sa kritéria počas všetkých troch rokov po sebe nesplnia, uznávací proces sa preruší. Nemienim tu podrobne rozoberať čo všetko je k tomu ešte potrebné zo strany šľachtiteľov urobiť, nech si to každý, kto to potrebuje naštuduje z odborných pokynov pre uznávacie konanie v rámci C.O.M. Neviem preto, prečo mňa obviňuje z akejsi „pohádky“ o šľachtení jaspisových kanárikov. Ja som publikoval len skutočnosť, ktorú predložili šľachtitelia a ktorá je všeobecne známa. Táto skutočnosť bola publikovaná španielskymi šľachtiteľmi v odborných časopisoch. Možno, že ako člen Európskeho klubu jaspisových kanárikov o tom viem o niečo viac než ostatní chovatelia farebných kanárikov, ktorí sa o tento farebný druh nezaujímajú a preto ešte nemusím patriť medzi „voľnomyšlienkarov“ alebo byť nebodaj upálený. Jaspisový kanárik bude uznaný či sa to pánovi Podpěrovi páči alebo nie. Kedy a kde to ukáže čas, je preto potrebné veriť, že skôr či neskôr k tomu dôjde. Pevne verím, že španielski chovatelia urobia pre to všetko. Ja si vážim každého človeka, ktorý po sebe niečo zanechal pre budúce generácie a myslím si, že človek, ktorý je publikačne činný by mal byť chválený a nie hanený. Ja tiež mám určité výhrady voči knihe P. Podpěru „Zrnožraví pěvci celého světa“, ale i napriek tomu som rád, že táto kniha vôbec vyšla.
A teraz niekoľko slov k ďalšiemu môjmu kritikovi Mojmírovi Brázdilovi. Neviem o čo mu ide, lebo už dlhšiu dobu sledujem jeho reakcie na moje vyjadrenia i keď netvrdím, že sú neomylné, ale od toho je dialóg, aby sa veci dali na pravú mieru. Neviem či on má patent na rozum a vie všetko, resp. je až tak dokonalý, aby mohol robiť kritika, za ktorého ani nevyštudoval. Na jednej strane tvrdí, že sa nepočíta za experta na farebné kanáriky, na druhej strane sa však veľmi rád k nim vyjadruje. Človek nie je tvor neomylný a ten kto nič nerobí nič nepokazí. Záleží na tom, či sa vie z chýb poučiť a vziať si k srdcu slová iných. Najlepšie sa mi páčilo jeho hodnotenie na český štandard pre posudzovanie farebných kanárikov. Citujem: „Je tu ještě jedna skutečnost, STANDARD barevných kanárů vypracovaný J. Tichým v r. 2008. Ačkoliv ani ten není naprosto vyčerpávající, přesto jej shledávám bezchybným.“ Na margo tohto konštatovania by som mu doporučil preštudovať si Štandard pre posudzovanie farebných kanárikov z roku 2006, ktorý bol vydaný na CD nosičoch, a to nie preto, že jeho autorom je Mgr. Michal Vojník, ale preto, aby porovnal, že v čom sa tieto dve publikácie od seba líšia. Slovenský štandard (2006) vychádzal zo Štandardu z roku 1979 od W. Wienera, Štandardu 1995 – Vojník, Kubica, Štandardu CNJF – 2003 (Francúzsko) a Štandardu C.O.M. – 2005. Možno sa mu v hlave rozjasní a určite nepoprie ani J. Tichý, že pri tvorbe tohto štandardu (českého) sme boli v neustálom kontakte a konzultovali sme o ňom. Myslím si, že obsahovo sa jeden od druhého veľmi nelíšia, iba ak v tom, že slovenský je podrobnejší v určitých častiach a českí má lepšiu grafickú úpravu a oproti slovenskému z roku 2006 bol o niečo vylepšený i keď nie až tak podrobne spracovaný, ako slovenský. Na CD nosičoch slovenský štandard v roku 2006 obdržali i českí kolegovia.
Poďme však k iným zaujímavostiam, ktoré M. Brázdil. Vo svojich vyjadreniach, keď už sa nemá s kým zhovárať, lebo jeho verný diskutujúci („on marek“) sa na určitú dobu odmlčal a je mu dlhá chvíľa na www.agapornisove.cz sa rád venuje citáciám, hlavne smerom k mojej osobe, ktorú si v poslednom čase „veľmi obľúbil“ (musím však pravdivo dodať, že sa nevenuje len mne, ale i P. Podpěrovi) . Vyberám niekoľko, ktoré postupne uvediem:
„Mutácia – vytvorenie nového jedinca vyšľachtením (krížením).“ Tento citát bol vytrhnutý z kontextu a mení celkový význam, ktorý som vo svojom článku uviedol. Je to jednoducho jeho manipulácia s chovateľskou verejnosťou. Pre úplnosť uvádzam, ako to v článku presne odznelo:
„Mutácia – náhla, raritná, neusmernená a trvalá zmena v genotype organizmu oproti normálu, alebo vytvorenie nového jedinca vyšľachtením (krížením). Poznáme mutáciu náhodnú a cielenú.“
Takto bola uvedená celá myšlienka v článku, ktorú si p. Brázdil upravil podľa svojho scenára. Tu chcem podotknúť, že toto tvrdenie o mutácii nebolo z mojej hlavy, ale je to presná formulácia z učebnice „Biológia pre 9. ročník základných škôl“. Preto predpokladám, že druhá časť vety, ktorú si za vzor vzal pán Brázdil patrí k cielenej mutácii, o ktorej sa na ZŠ žiaci učia. Takže tu sme mohli polemizovať o tom, či šľachtenie (kríženie) je možné považovať za cielenú mutáciu alebo nie. Ale pokiaľ je to tak vo vyučovacích osnovách ba dokonca v učebnici, podľa ktorej sa žiaci učia a podľa nej interpretujú svoje znalosti, nech sa teda obráti na MŠ SR a uvedie, že žiaci sa v 9. ročníku na ZŠ učia genetiku neodborne. Možno, že by bolo na mieste, keby bola v učebnici o mutácii zapracovaná poučka podľa RNDr. B. Ambruša, ktorý vo svojej knihe „Chováme farebné a postavové kanáriky“ (rok vydania 1989) definuje na str. 112: „Mutácia – náhla a neusmernená zmena genotypu“, alebo podľa D. Aldertona, ktorý vo svojej knihe „Vaše vtáctvo“ (rok vydania 1992) definuje na str. 218: „Mutácia – Neočakávaná zmena sfarbenia alebo vzhľadu novej generácie v porovnaní so starou generáciou“ či snáď podľa Pavliš, Ižo: Chov kanárikov“ (rok vydania 1978) na str. 29-30 uvádza: „Mutácie sú náhle zmeny dedičného základu.“, kde ďalej uvádza že: „...Chovatelia pomocou týchto mutačných zmien vyšľachtili nové farebné variety, kanáriky s odlišnou stavbou tela a štruktúrou peria.“, alebo snáď podľa W.Wienera, ktorý v knihe: „Cizokrajní ptáci v klecích – 444 rad pro chovatele cizokrajného ptactva“ (rok vydania 1987) definuje na str. 142: „Mutace je náhlá a nepředpokladaná změna v genetickem založení sledovaného znaku, která vytváři novou genetickou informaci a předáva pozměněné vlohy dále na potomstvo.“
Toľko o definíciách mutácie z jednotlivých kníh od jednotlivých autorov. Vyvstáva teda otázka: Môžu byť mutačné zmeny u jedincov výsledkom i šľachtenia (kríženia)? Petr Podpěra sa vyjadril o jaspisovom FK, že by sa mohlo jednať o novú mutáciu, i keď to považuje za „pohádku“. My vieme, ako bol vyšľachtený jaspisový kanárik. Odborne sa tento proces nazýva „transmutácia“. Došlo tam prakticky ku kríženiu niekoľkých druhov vtákov medzi sebou. Ako je to teda? Došlo tu k cielenej mutácii, alebo sa tento proces nazýva inak? W. Wiener udáva, že červený kanárik sa nepovažuje za mutáciu, lebo vznikol krížením čížika ohnivého s farebným kanárikom. Nebudem sa ďalej týmito otázkami zaoberať, nech to vyriešia najmúdrejší z múdrych. Prejdem k ďalším kritickým citáciám, ktoré uvádza p. Brázdil smerom k mojej osobe.
„Farebné kanáriky – popis a rozdelenie podľa C.O.M.
Skupina Lipochrómových FK vznikla z nedostatočného pôsobenia enzýmových faktorov, čo spôsobilo, že na perí nie je viditeľný melanín.
Rozoznávame tu dve skupiny:
S pigmentom – sú to FK v základe žltom, červenom, slonovinovom základe žltom i červenom,
Bez pigmentu – sú to FK v základe dominantne, alebo recesívne bielom.“
Neviem čo tu upútalo p. Brázdila či enzýmy alebo pigmenty. Jedno i druhé sa v živých organizmoch nachádza o čom hovorí i predmet zvaný „biochémia“. V každom prípade odporúčam p. Brázdilovi, aby sa v tomto smere obrátil na francúzskych zostavovateľov „Štandardu pre farebné kanáriky“ odkiaľ som túto definíciu prevzal a použil vo svojom článku. Rád by som si vypočul jeho názor na to, ako vznikli lipochrómové FK, keď ako vieme, divý kanárik je žlto čierny, alebo lepšie povedané zelený (pod týmto pojmom ho poznajú viacerí chovatelia ešte i dnes). Vieme, ako vznikol červený kanárik, ale ako biely či žltý, aká je teória M. Brázdila o vzniku týchto FK.
V neposlednom rade ma ešte zaujali jeho myšlienky, ktoré si dovolím odcitovať: . „Bohužel, mám obavu, že u nás nemáme dnes nikoho, kdo by byl schopen tohle udělat, ani to nahradit třeba knihou novou. Vlastně když vidím, co se dnes publikuje v odborných chovatelských časopisech, nevím taky, kdo by takovou knihu mohl před vydáním zrevidovat po obsahové a odborné stránce. Pro úplnost, tu zmíněnou Wienerovu lektoroval p. Rudolf Sedláček, mnozí ho pamatujeme jako chovatele i posuzovatele. Musím zmínit, že podobnou aktivitou se zabývá nebo ji nabízí slovenský chovatel p. M.Vojník, ovšem s ohledem na zkušenosti s jeho komentáři a diskusemi, jde spíše o zbožné přání než o počin, který by mohl být v téhle době pro chovatele užitečný.“
Nevedel som, že p. Brázdil je popri všetkom i jasnovidec. On už dopredu vie, kto napíše dobrú a kto zlú knihu. Asi je teraz jediným človekom z chovateľskej rodiny, ktorý má patent na rozum a nakoľko Rudolf Sedláček už nie je medzi nami, tak na vydanie knihy bude musieť svojimi odbornými kvalitami prispieť on sám. Škoda len, že sa neprejavil o niečo skôr, preto lebo som oslovil už iných chovateľov – odborníkov a úspešných pisateľov, ktorí mi moje publikácie z odborného hľadiska posudzujú. Už dopredu „mám strach“, ako to všetko dopadne, lebo určite kritika z jeho strany bude veľmi tvrdá. Utvrdzujú ma v tom i jeho reakcie z nedávnej minulosti na chovateľov (českých), ktorých nebudem menovať. Posledná moja skúsenosť o jeho objektívnosti mi vyplynula z predvádzania spojení jaspisového FK s inými kanárikmi:
jaspisový x phaeo = jasphaeo (znaky jaspisového FK boli prenesené na phaeo),
jaspisový x kobalt =? (znaky jaspisového FK boli prenesené na kobalt),
kobalt x ónyx = kónyx.
K týmto spojeniam nemal negatívne komentáre, ale keď som sa ja začal zamýšľať nad mnou krížením jaspis x topás, kde som sa verejne zamýšľal podľa výzoru mláďat, ktoré som od nich získal v druhom roku, že topás bol akýsi iný, ako by mal byť, tak ma vedel veľmi rýchlo vypoklonkovať a zhodiť až pod čiernu zem s odporúčaním, aby som sa hral so svojimi jaspismi a svoje názory na verejnosti neprezentoval. Dokonca i v prvom roku potomkovia zo spojenia jaspis x topás, i keď boli jaspisové, tieto mali vo fenotype v sebe niečo zvláštne oproti homozygotným jaspisovým FK. Preto si dovolím použiť slova zo svojho článku z roku 2009 – „Rovní, či rovnejší“. Teda jedni sú rovní a iní rovnejší? Tí rovnejší sú nedotknuteľní a tí rovní áno? Nebudem to komentovať, lebo aj tak sa všetko zase obráti proti mne, ale čitateľ o tom všetkom nech si urobí vlastný, nikým neovplyvňovaný úsudok.
V súčasnom období o chove kanárikov vyšlo niekoľko kníh od anglických i nemeckých autorov, ktoré boli preložené do češtiny. Mojmír Brázdil sa doposiaľ ani k jednej z nich nevyjadril preto neviem, prečo by sa mal vyjadrovať už teraz k mojej, ktorá ešte nebola vydaná. Každá vydaná kniha je subjektívnym dielom autora, ktorá sa okrem dostupných už známych materiálov (z domova i zo zahraničia) opiera i o skúseností autora, teda o jeho subjektívne stanovisko. Bol by som preto rád, keby ku svojim kritickým pripomienkam zároveň vydal správny verdikt. Niekedy sa tomu hovorilo „uviesť správne stanovisko“, alebo „dať veci na pravú mieru“. Je ľahko kritizovať, ale ťažšie je už radiť a preto neobstojí ani jeho posledné konštatovanie, ktoré urobil na www.agapornisove.cz, citujem: „Vzpomenul jsem dva chovatele (rozumej Podpěra a Vojník, pozn. autora) z těch ambiciózních, o nichž se mnozí domníváte, že splňují teoretické předpoklady pro informovanost chovatelské veřejnosti v oboru barevných kanárů. Můj názor je, že pokud jakékoliv materiály ke studiu budou nadále obsahovat nesprávnosti, jsou to jen znehodnocené prostředky. Provizorium je zbytečné.“ K tomuto suchému konštatovaniu Mojmíra Brázdila mi chýba logický záver: „dať veci na pravú mieru“ – ukázať správnu cestu.
Anarchia, demagógia či zaujatosť?
01.02.2013 15:07
Dňa 1.2.2013 som si prečítal na IFaune vyjadrenie konateľa Klubu farebných, postavových kanárikov a krížencov na Slovensku Karola Podolinského. Citujem (presne i s pravopisnými chybami) časť jeho myšlienok, ktoré ma zarazili: „Na ustanovujúcej schôdzi 7.10.2012 v Trenčianskej Turnej bolo prítomnými chovateľmi odsúhlasené pokračovanie v činnosti jestvujúceho klubu pri SZCH , ktorý viac rokov nevykazoval činnosť a bol založený v roku 1980 pod názvom Klub chovateľov farebných , postavových kanárikov a krížencov / KCHFPKaK / .
Z uvedeného dôvodu sa názov klubu a jeho matrika členov včítane reg .čísla nemenili a matrika sa ďalej doplňuje o nových záujemcov , ktorí doposiaľ v klube neboli registrovaný. Toľko k názvu.“
V ďalšej časti svojho komentára udáva svoj pohľad na chov a výstavnícku činnosť krížencov a kanárikov, ich oceňovanie, ktorí doposiaľ neboli uznaní komisiou v rámci C.O.M.
Citujem (doslovne): „Čo sa týka chovu krížencov na Slovensku zisťujeme v súčasnosti situáciu v tomto chovateľskom odvetví a po obdržaní čo najviac informácií od členov klubu, ale i domácich i zahraničných chovateľov požiadavky zosumarizujeme a cestou UOK pri SZCH , RR SZCH nanesieme na kompetentné orgány za účelom zmeny v terajších zákonov s poukázaním na situáciu v iných štátov EU a krajinách C.O.M , ktorého je Slovensko cestou SZCH členom , za ktoré členstvo pravidelne ročné platí stanovený poplatok. Vytvorením rovnakých chovateľských podmienok na výstavách podlá jednotného štandardu v členských krajinách C.O.M v tom osobne vidím hlavný argument možnosti zmeny zákona alebo doplnku pre organizovaných členov v našom klube. Bude to beh na dlhé trate a do zdarného cieľa sa nám podarí dojsť len spoluprácou s chovateľmi, medzi chovateľmi ich jasne stanovenými požiadavkami a argumentmi , orgánmi SZCH a ostatnými štátnymi inštitúciami včítane apelovania na poslancov, ktorí musia tieto zmeny zákona odsúhlasiť. Je potrebne za doterajšími problémami medzi jednotlivými chovateľmi , ale i na doterajšiu nespokojnosť zo strany SZCH urobiť hrubú čiaru a Vaše schopnosti uplatniť nie na šarvátky a osočovania v problémoch minulosti, ale zjednotiť sily pre zlepšenie a nápravu súčasnej našej chovateľskej situácie.“
No a v neposlednom rade je zaujímavé i jeho vyjadrenie v poslednej časti jeho príspevku, ktorý odcitujem taktiež bez akejkoľvek úpravy: „O tom, že situácia a neznalosť platných zákonov v chove krížencov či už u chovateľov, posudzovateľov a najmä organizátorov výstav je na Slovensku alarmujúca som sa v minulom roku osobne presvedčil na jednej z výstav, kde krížence boli vystavené, posúdené a dokonca ocenené čestnou cenou i najvyšším ohodnotením Šampiónom výstavy. Čo k tomu dodať? Snáď len to, že obdobná situácia zo strany organizátorov výstav i posudzovateľov je v skupine farebných kanárikov u jaspisových , ktoré ešte nie sú uznane za nový farebný ráz , teda sú neštandartne nemali by sa oceňovať keď že sú nesúťažne a posudzovať by sa mali v špeciálnych klubov združujúcich chovateľov tohto druhu a na Svetových výstavách poriadaných C.O.M. za účelom ich uznávacieho konania. Nuž a takýto doposiaľ ešte stále neštandartný kanárik na EXOTE Olomouc 2011 získal ocenenie Šampión výstavy a na Slovensku na ORNITE v minulom roku dokonca Majstra Slovenska.
V oboch prípadov u krížencov i jaspisových kanárikov teda išlo zo strany organizátorov týchto podujatí ale i posudzovateľov k neprávom udeleniu najvyšších ocenení na medzinárodných súťažných výstavách na vtáky v rozpore s našou legislatívou u krížencov a u jaspisových kanárikov na neštandardný nesúťažný druh v zmysle štandardu C.O.M. Je to výsledok neobjektívnosti a pohŕdania vystavovateľov zo strany ČSCH a SZCH lebo len tieto inštitúcie musia byť garantom dodržiavania pravidiel a objektívnosti celoštátnych výstav s medzinárodnou účasťou. Poverením základnej organizácie zorganizovaním takejto výstavy sa zodpovedností za dodržiavanie pravidiel a zdarný priebeh podujatia nezbavujú.
V súvislosti s chovom krížencov som sa v minulom týždni obrátil na dvoch našich členov s ozrejmením požiadaviek na takýto chov a veľmi rád privítam návrhy ďalších i nečlenov ktorí v tejto oblasti majú alebo chcú mať jasno. Očakávam Vaše emaily.
Karol Podolinský – konateľ KCHFPKaK na Slovensku.“
Neviem k čomu by som mal tieto jeho slová prirovnať. Je to anarchia, či nebodaj demagógia alebo zaujatosť? Ak si preložíme jednotlivé slová dopátrame sa k záveru, že anarchia je bezvládie, chaos a neporiadok. Na druhej strane demagógia je spôsob manipulovania ľuďmi, kedy je klamné a pôsobivé rečnícke vystupovanie využívané na získanie vplyvu, podpory a moci. Namiesto vecného zdôvodňovania, pôsobí hlavne na predsudky a emócie slabo informovaných alebo emotívne orientovaných ľudí a je zameraná na ovládnutie ich vedomia a uskutočňuje sa klamaním alebo inými nemorálnymi prostriedkami. Typické prostriedky pre demagógiu sú prekrucovanie faktov, vytrhávanie z kontextu, špekulácia so záujmami a túžbami ľudí, apelovanie na ich prízemné pohnútky a predsudky, lživé prísahy a nereálne sľuby a súčasne klamlivé osočovanie protivníkov, vyvolávanie strachu a podobne.
Aby som bol dôkladný pomenujme i slovo zaujatosť. Je to akási závislosť od osobných vplyvov, chýbajúca vecnosť, podmienenosť osobnými pocitmi. Tu len podotýkam, že od zaujatosti už nie je ďaleko k nenávisti.
Na margo prvého odseku dávam na pravú mieru, že v roku 1980 bol založený „Klub chovateľov farebných kanárikov“. Jeho názov na „Klub farebných, postavových kanárikov a krížencov“ bol premenovaný neskôr a to podľa sesterského KLUBU v Brne, ktorý v tom čase už pod týmto názvom existoval. Podrobnosti o klube je možné si prezrieť na stránkach www.kanariky-09.eu v časti, kde sa píše o jeho začiatkoch a konci. Na jednej strane chce riešiť problém s krížencami cestou kompetentných orgánov a apeluje na chovateľov: „Je potrebne za doterajšími problémami medzi jednotlivými chovateľmi , ale i na doterajšiu nespokojnosť zo strany SZCH urobiť hrubú čiaru a Vaše schopnosti uplatniť nie na šarvátky a osočovania v problémoch minulosti, ale zjednotiť sily pre zlepšenie a nápravu súčasnej našej chovateľskej situácie.“, na druhej strane svojimi vyjadreniami rozdúchava vášne, má výhrady voči organizátorom výstav, posudzovateľom, chovateľom a vystavovateľom, ktorých obviňuje všetkých z neznalosti zákonov a tvrdí, že je na Slovensku v tejto oblasti situácia alarmujúca. Veď toto konštatovanie by sa už dalo považovať i za šírenie poplašnej správy.
K druhej časti jeho vyjadrenia chcem povedať, že funkcionár akéhokoľvek zoskupenia by si mal uvedomiť, že v prvom rade má presadzovať myšlienky členov tohto zoskupenia, prípadne i celej spoločnosti, v našom prípade chovateľskej spoločnosti s dôrazom na chov kanárikov a krížencov, keďže je funkcionárom tohto zoskupenia a nepresadzovať vlastné záujmy pred záujmami celku. Utvrdzujú ma, o opaku jeho „dobre mienené slová“, ktoré sú vyjadrené v poslednej časti: „...som sa v minulom roku osobne presvedčil na jednej z výstav, kde krížence boli vystavené, posúdené a dokonca ocenené čestnou cenou i najvyšším ohodnotením Šampiónom výstavy. Čo k tomu dodať? Snáď len to , že obdobná situácia zo strany organizátorov výstav i posudzovateľov je v skupine farebných kanárikov u jaspisových, ktoré ešte nie sú uznane za nový farebný ráz , teda sú neštandartne nemali by sa oceňovať keď že sú nesúťažne a posudzovať by sa mali v špeciálnych klubov združujúcich chovateľov tohto druhu a na Svetových výstavách poriadaných C.O.M. za účelom ich uznávacieho konania. Nuž a takýto doposiaľ ešte stále neštandartný kanárik na EXOTE Olomouc 2011 získal ocenenie Šampión výstavy a na Slovensku na ORNITE v minulom roku dokonca Majstra Slovenska.“
V tejto časti sa mi jeho vyjadrenia zdajú byť nezrozumiteľné. Neviem či má výhrady voči krížencom, alebo aj voči krížencom a jaspisovým kanárikom. Čo je toho príčinou. Krížence sa bežne posudzujú na všetkých výstavách, počnúc oblastnou a končiac medzinárodnou u nás i v zahraničí, preto nevidím dôvod, prečo by nemali byť posúdené a oceňované práve na Slovensku, keď je na ich posúdenie vydaný štandard a sú špeciálne bodovacie lístky pre hodnotenie krížencov. Doposiaľ to SZCH žiadnym svojim uznesením nezrušil. Žeby KLUB mal záujem u zrušenie posudzovania krížencov a tým pádom zabránil chovateľom venovať sa tomuto chovu? Prečo má potom vo svojom názve Klub zahrnutých i krížencov. Chýba mi tu logika.
A ešte k jaspisovým kanárikom, ktoré pán Podolinský uvádza za „neštandardné“. Každý vták, i skúmaný (alebo doposiaľ neuznaný v rámci COM, (ako to píše pán Podolinský) sa posudzuje podľa štandardu, lebo šľachtiteľ je povinný tento spracovať a predložiť na schválenie komisii, ktorá podľa neho postupuje v rámci uznávacieho konania. Preto jaspisový FK nemôže byť neštandardný, keď už bol vyšľachtený na základe určitých uznaných kritérií, ale patrí v rámci uznávacieho konania medzi skúmané „rasy“. Pre týchto vtákov je na svetovom šampionáte vytvorená samostatná skupina. Neznamená to však, že sa preto nebudú vystavovať na domácich výstavách v jednotlivých krajinách, kde o ne určití chovatelia prejavili záujem. To by sme sa dostali niekde na začiatok a na výstavách by sa vystavovali len samé žlto čierne kanáriky (privezené z Kanárskych ostrovov) a neboli by dnes ani spevavé ani postavové kanáriky. Veď i v iných kategóriách chovaných zvierat sa jednotlivé chovy predvádzajú na výstavách či boli alebo neboli uznané. Inak sa nedostanú do povedomia chovateľskej verejnosti. Ja tu vidím iný problém. Pán Podolinský doposiaľ nezaznamenal s jaspisovými FK mimoriadny úspech na výstavách, kde sa s nimi doposiaľ zúčastnil. Stále vystavuje iba jedného jaspisového kanárika. Zhodou okolnosti na ORNITE 2012 mal jeho jaspisový kanárik 90 bodov, prečo ho tam dal, keď je neštandardný. Má predsa dostatok kvalitných iných FK, s ktorými dosahuje dobre výsledky a ktorých hodnotenie nikto nespochybňuje. Prečo teda spochybňuje funkcionár KLUBU, ktorý nesie vo svojom názve farebné kanáriky, výsledky iných chovateľov farebných kanárikov, medzi ktoré patria i jaspisové kanáriky? Preto snáď, že z jaspisovými FK nezískal úspech a ťaží ho myšlienka že prečo nie on ale iný chovateľ? Je to zaujatosť alebo určitá závisť? Prečo sa snaží degradovať snahu zveľaďovania tohto druhu kanárikov vyše 100 organizovaných chovateľov jaspisových FK. Prečo týmito svojimi vyjadreniami odrádza chovateľov farebných kanárikov na Slovensku, aby sa venovali ich chovom, ktorých sa členská základňa už i na Slovensku neustále rozrastá a prečo týchto kanárikov sa snaží vyčleniť spomedzi skupiny farebných kanárikov? Má výhrady i voči doposiaľ neuznanému Olomouckému kanárikovi, ale ktorý je už tu medzi nami a určite sa s nim budeme stretávať pri rôznych príležitostiach, na rôznych i bodovaných výstavách? Má výhrady voči Vectisom, ktoré vyšľachtili v Holandsku a pravidelne sa vystavujú a tiež aj bodujú? Alebo je to len výhrada voči jaspisovým FK alebo hlavne voči jednému chovateľovi, ktorý zhodou okolnosti najviac šíri ich dobré meno doma i v zahraničí a ktorý ich chov propaguje i prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov? Za takéto veci sa v minulosti udeľovali propagátorom ocenenia a teraz...? K čomu je vlastne predurčený Klub chovateľov farebných, postavových kanárikov a krížencov na Slovensku? Mám to chápať tak, že tento klub bude zase slúžiť len úzkej skupine ľudí, ako tomu bolo v minulosti? Potom nebolo potrebné ho vôbec oživovať a keď „už vstal z mŕtvych“ bolo by potrebné, aby sa jeho funkcionári správali, ako chovatelia a nie ako podnikatelia. A toto nie je len môj názor, ale je to názor i chovateľov, ktorí majú záujem stáť sa jeho členmi, ale členmi bez akýchkoľvek výhrad čo už len jedného funkcionára Klubu.
Každý štát má svoje legálne zvolené orgány a u nás je to SZCH. Tento zväz má svoje odborné komisie, ktoré riadia i činnosť jednotlivých špecializovaných klubov a má i svoj odborný orgán a to je zbor posudzovateľov, ktorý sa pravidelne schádza a prijíma určité opatrenia (uznesenia), ktoré platia i pre jednotlivé výstavy. Doposiaľ tento orgán nevylúčil z posudzovania žiadnych vtákov, ktoré sú uvedené v štandarde a ktoré sú tam pravidelne doplňované v dôsledku rozmachu a vývoja v chovateľstve. Preto krížence sú súčasťou výstav i novo vyšľachtené mutácie a plemená kanárikov a budú ich súčasťou i naďalej. Ak by sa malo stať, že nebudú súčasťou výstav, tak by to bol obrat späť na začiatok, kedy sa o kanárikoch takmer vôbec nič nevedelo. Ako vznikol červený kanárik? Krížením čížika ohnivého so žltým kanárikom, teda to bol najprv kríženec. To isté sa udialo i s jaspisovým kanárikom. Prečo teraz máme toľko farebných rázov v skupine farebných kanárikov. Preto, že medzi týmito vtákmi dochádzalo ku kríženiu medzi sebou a tak vznikali rôzne mutácie.
Usporiadateľ výstavy pred jej samotným konaním vydáva výstavné podmienky a pokiaľ v nich nie je presne uvedené, ktoré vtáky a prečo sa nebudú posudzovať, tak je to jednoznačné. V takomto prípade je organizátor povinný upozorniť posudzovateľa na danú skutočnosť pred zahájením posudzovania. Nie je povinnosťou posudzovateľov zisťovať, v akom zmysle boli vydané podmienky pre vystavovanie vtákov. Posudzovateľ sa výlučne pridržiava štandardu, podľa ktorého vo svojej činnosti postupuje. Je na chovateľovi – vystavovateľovi, ktorý drží a vystavuje krížencov, aby sa zodpovedal pred zákonom, pokiaľ ho porušil. Nie je to vec ani funkcionára, ani posudzovateľa či nebodaj organizátora výstavy, ktorých pán Podolinský priamo, či nepriamo obviňuje. Ak by to tak malo ísť v Klube farebných, postavových kanárikov a krížencov na Slovensku i naďalej, ako to naznačil vo svojom vyjadrení na IFaune dňa 31.1.2013 pán Podolinský – konateľ tohto klubu, je mi ľúto členov klubu, lebo už teraz vidím, že sa tu nebude ťahať za povraz jedným smerom. Pán Podolinský ťahá povraz opačným smerom a preto by sa mal vzdať funkcie, pokiaľ je čas a nebrzdil tak prácu iných i tých, ktorí by sa možno chceli stať členmi tohto klubu, ale práve takéto vyjadrenia jedného funkcionára ich možno k vstupu doňho odradia, pričom nemusí rozhodovať ani výška členského príspevku. Takto k zlepšeniu a náprave v súčasnej našej chovateľskej situácii určite nedôjdeme, ako by si to „prial“ pán Podolinský. Mám vážne obavy z toho, že pán Podolinský sa stal súčasťou Klubu, ako jeho konateľ len preto, aby mohol sledovať svoje komerčné ciele, ako podnikateľ v chovateľskej oblasti a nie preto, že v minulosti bol schopný usporiadať niekoľko "rodinných" výstav v mieste svojho trvalého bydliska na svoje vlastné náklady a na náklady, ktoré získal z iných zdrojov. Mimochodom, zároveň mu odporúčam aby si naštudoval platné zákony skôr, než sa k ním bude vyjadrovať.
Mgr. Michal Vojník, posudzovateľ a chovateľ jaspisových farebných kanárikov.
Encyclopaedia Beliana
07.07.2013 17:16
Pred nedávnom, som bol prostredníctvom RR SZCH, nepriamo oslovený pracovníčkou SAV o napísanie článku o kanárikoch pre "Encyklopédiu Beliana". Nižšie uvádzam článok v plnom znení tak, ako som ho odoslal. Tento článok, skôr než pôjde do tlače, prejde pracovníkmi SAV jazykovou, grafickou a štylistickou úpravou, ako aj prípadnou úpravou textu čo sa týka jeho veľkosti.
Kanáriky — patria medzi čeľaď pinkovitých vtákov (Fringillidae), podčeľaď (Carduelinae), do rodu (Serinus). Stavba ich tela je prispôsobená lietaniu, preto kosti kanárikov sú zväčša naplnené vzduchom a z toho dôvodu sú ľahké. Telo je pokryté tenkou kožou, táto nemá potné žľazy. Na nohách má zrohovatenú pokožku, zobák je krátky, kužeľovitého tvaru. Na zadnom prste má dlhý pazúr, ktorým sa zachytáva na konáre (bidla) čím koriguje svoju stabilitu. Krídla sú krátke, ich let je nesúvislý a krátky, chvost je tvarovaný do vidlice a zárez, ktorý je na ňom, pripomína rybací chvost. Kanáriky majú rôznu veľkosť, podľa toho do akej skupiny patria.
Kanáriky sa chovajú v zajatí už viac než 500 rokov a stále sa tešia veľkej obľube medzi chovateľmi a to pre ich spev, sfarbenie a variabilne nádhernú postavu. Ich domovinou sú Kanárske ostrovy, ktoré v roku 1479 pripadli Španielom, a kde tieto vtáky žijú dodnes. Názov vtákov vychádza z názvu Kanárskych ostrovov. Toto malo vplyv na ich pomenovanie „kanárik“. Kanárske ostrovy dostali svoje pomenovanie z latinského označenia pre psa „canis“, pretože podľa legendy tieto ostrovy v minulosti strážili obrovské psy. Kanárske ostrovy pozostávajú z 13 ostrovov, z ktorých je 6 neobývaných. Majú rozlohu 7 447 km2, 1 968 280 obyvateľov (údaj z roku 2005). Ostrovy ležia na podmorskom morskom chrbte, ktorý je dlhý asi 500 km, nachádzajú sa v Atlantickom oceáne asi 100 km severozápadne od Afriky. Sú sopečného pôvodu. Ich metropolami sú Santa Cruz de Tenerife a Las Palmas de Grand Canaria.
Najväčší záujem o Kanárske ostrovy nastal v prvej polovici 14. storočia. V roku 1341 Portugalský kráľ Alfonz IV. vyslal dva koráby na znovu vypátranie týchto ostrovov. Z toho roku sa zachoval veľmi vzácny písomný doklad od florentských kupcov, ktorí svojimi písomnosťami potvrdili znovu objavenie súostrovia. V uvedenom roku na ostrovoch bola založená „Portugalská obchodná koloniálna spoločnosť“ a pri tejto príležitosti boli do Portugalska privezené prvé divo žijúce kanáriky.
V roku 1479 sa začali divé kanáriky (Serinus canarius) vo väčšom množstve dovážať do Španielska, ktoré sa v tom čase ujali nadvlády nad týmito ostrovmi. Kanárik vtedy upútal na seba pozornosť svojim nádherným spevom a nenáročnou opaterou v klietke. Nevynikal farebnosťou, bol to vták zelenej farby, ako dnešný vyšľachtený žlto čierny farebný kanárik, ale práve spevom uchvátil vtedajších námorníkov – dobyvateľov, ktorí ho vyvážali do Španielska ako zvláštny dar. Kanáriky si skoro podmanili srdcia ľudí vo svete, zvlášť na dvoroch palácov a zámožných obyvateľov.
V tomto čase, pre výhodnú predajnú cenu, sa už dá hovoriť i o obchodovaní s týmito vtákmi, o určitom druhu komerčnosti, čo vo veľkom využívali práve Španieli a práve oni, vďaka veľkému dopytu vo svete, sa začali zaoberať i s odchovom týchto vtákov. Za krátku dobu si vybudovali monopol v chove kanárikov, ktorý trval vyše 100 rokov. Toto sa dialo za prísne stráženými múrmi kláštorov, kde ako prví začali kanárikov chovať mnísi. Svoj monopol si Španieli strážili veľmi dobre, lebo predávali len samotných samcov, aby sa chov nešíril mimo krajinu. Samička v tom čase nebola ani nejako veľmi atraktívna, lebo nevynikala ani farbou ani spevom. Panovníci a významné osoby boli obdarovávaní samčekmi, ktorých si držali v zlatých klietkach. Každý takýto dar bol považovaný za najmilší dar, ktorý bol prejavom úcty a priateľstva. Ba dokonca niektorí panovníci a ich rodinní príslušníci sa dávali s kanárikom v zlatej klietke portrétovať, alebo portrétovaným osobám sedel kanárik na pleci či na prste. Sú zachované písomností i o tom, že v XVI. storočí, ako dar obdržala anglická kráľovná klietku s divými kanárikmi. Pre vysokú cenu kanárikov v danej dobe, si ho mohli kúpiť len bohatí ľudia.
Chov kanárikov je ušľachtilá práca. Každý chovateľ súčasne spätý s ich chovom je čiastočne spätý i s prírodou. Zvlášť v jari, kedy sa príroda prebúdza sa v prírode prebúdza i vtáctvo. Chov kanárikov takto nepriamo pôsobí na chovateľa a formuje u neho cit a záujem o dianie v prírode. Vypĺňa mu jeho voľné chvíle a zabezpečuje mu určitý druh relaxu, oddychu a pohody.
Okrem divo žijúceho kanárika (Serinus canarius), ktorý obýva Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy a Madeiru (jeho veľkosť je 12,5 cm), poznáme ešte z voľnej prírody prilietajúceho na naše územie, kanárika záhradného (Serinus serinus), niekde ešte uvádzaný ako kanárik poľný, ľudovo nazývaného tiež Zvonohlík – zvlášť na Východnom Slovensku – (jeho veľkosť je 11,5 – 12 cm). Je to sťahovavý vták, ktorý na naše územie prilieta v polovici mesiaca apríl od Stredozemného mora. Kanárika citronového (Serinus citrinella) je možné nájsť vo voľnej prírode v horách západnej Európy, Pyrenejách, Francúzsku, Švajčiarsku, v rakúskych Alpách a tiež na ďalekom juhu Nemecka. Niektoré pramene uvádzajú že sa nachádza i na Islande. Je to výlučne horský vták, žijúci v ihličnatých lesoch (jeho veľkosť je 12 – 13 cm). Z divo žijúceho kanárika (Serinus canarius) bol vyšľachtený kanárik domáci (Serinus domestica).
Kanáriky v priebehu roka hniezdia prevážne trikrát. Ak sa niektorá zo znášok nevydarí, zahniezdia i štvrtýkrát. Ich znáška pozostáva zo 4 – 6 vajíčok, z ktorých sa po 13 – 14 dňoch liahnú mláďatá, ktoré sú veľmi slabé a musia byť dostatočne zahrievané a pravidelne krmené. Živia sa prevažne semenami rôznych rastlín a tráv, ale nepohrdnú ani živočíšnou potravou. Mláďatá vylietajú z hniezda po 14 dňoch, ale úplne samostatné sú po 28 – 30 dňoch. Ak je pár starostlivý a má dobré poveternostné podmienky počas celej chovnej sezóny, je schopný odchovať všetky vyliahnuté mláďatá.
Vyššie uvedené kanáriky (mimo Serinus domestica) sú žlto čierne (zelené) vtáky, ktoré sú skôr menšie než väčšie (malého vzrastu), u ktorých je horná strana chrbta čiarkovaná tmavými pásmi, na kostrči, prsiach a brušku prevláda farba svietivo žltá, hlavne u samcov, po obidvoch stranách nad očami sa tiahne žltý nadočnicový pások a po oboch stranách brady sa tiahne smerom dolu úzky tmavší pások, nazývaný tiež achátový fúz. Samec sa od samice odlišuje tým, že bradu a prsia má nápadne žlté, u samičiek na týchto častiach prevláda farba sivá.
Na tomto mieste je hodno ešte spomenúť kanárika sírovo žltého (Serinus suphuratus), ktorého veľkosť dosahuje 15 – 16 cm. Tento kanárik sa vyskytuje len na území južnej Afriky. A snáď ešte jeden druh, ktorý patrí už viac menej medzi exotické vtáctvo, ktorý je medzi chovateľmi veľmi obľúbený. Poznáme ho skôr pod názvom zvonohlík mozambický (Serinus mozambicus) než kanárik mozambický. Dĺžka jeho tela je 12 cm a jeho domovom sú travnaté a stromové porasty savany, okraje lesov, polia porastené trávou a kríkmi, okraje vodných tokov a žije i na okrajoch miest a dedín strednej a južnej Afriky od juhovýchodnej Kene, východnej Zambie cez Malawi a Tanzániu až k severnému Mozambiku. Od južného Mozambiku sa jeho biotop tiahne až do JAR.
Poznáme doposiaľ 42 druhov vtákov z rodu Serinus, z ktorých veľká väčšina nepatrí medzi sťahovavých vtákov, a ktorí žijú prevažne len na africkom území.
Kanárik domáci (Serinus domestica), bol vyšľachtený z divo žijúceho kanárika (Serinus canaria) a to mníchmi v Španielsku, ktorí ho rozmnožovali v klietkach a ktorým sa podarilo pri odchovoch získať žltého strakatého kanárika, z ktorého neskôr vzišiel jednofarebný žltý kanárik.
Celkový vývoj domácich kanárikov sa uberal tromi smermi. Už v 14. a 15. storočí sa chovatelia v Európe začali zaoberať cieľavedomím šľachtením kanárikov. Jedná skupina ho šľachtila na spev čím vznikli kanáriky spevavé, druhá skupina sa venovala šľachteniu vo farbe, čím vznikli kanáriky farebné a iná skupina sa venovala šľachteniu v postave, postoji a operení, čím vznikla skupina postavových kanárikov. V roku 1400 bol v Španielsku známy Španielsky spevavý kanárik a v roku 1675 v Nemecku bol známy Harcký spevavý kanárik. Tento kanárik bol neoddeliteľnou každodennou súčasťou baníkov, ktorého si baníci brávali so sebou do baní, kde im svojim správaním signalizoval prítomnosť plynu v šachte, čím im i niekoľkokrát zachránil život. Farebné kanáriky sa chovajú viac ako 500 rokov. V súčasnosti rozdeľujeme kanárikov do troch skupín a tieto skupiny kanárikov sú prezentované chovateľmi na jednotlivých výstavách.
Kanáriky, ktoré boli vyšľachtené na spev sú spevavé kanáriky. Dá sa povedať, že je to chovateľský najstaršia skupina spomedzi kanárikov. Tieto kanáriky sa šľachtili a rozmnožovali väčšinou v horských oblastiach, banských a obchodných miestach Západnej Európy. Dôraz bol kladený na kultivovaný hlasový prejav. Podľa toho, ako sú prezentované na výstavách, rozoznávame skupiny:
Harcký spevavý kanárik (Roller) – dutospevec,
Belgický bublák – (Malinois) – vodovoklokotavý,
Španielsky kanárik – (Timbrados).
Ak sa hodnotia spevavé kanáriky na výstavách i vo farbe, požaduje sa ich veľkosť 14 cm.
Kanáriky, ktoré boli vyšľachtené pre rôzne farebné rázy sa nazývajú farebné kanáriky. Ich veľkosť je 13,5 – 14,5 cm. Poznáme skupinu svetlých kanárikov (biele, žlté, červené, slonovinovo žlté a slonovinovo červené – ružové) a skupinu tmavých kanárikov (čierne, hnedé, achátové a izabelové). V súčasnosti je vyšľachtených viac než 160 farebných rázov, ktoré sa vystavujú na veľkých výstavách (Svetový šampionát).
Kanáriky, ktoré boli vyšľachtené pre postavu, zvláštny postoj, rôzné druhy štruktúry operenia a kresbu, sa nazývajú postavové kanáriky. Ich veľkosť je rôzna. Najmenší z tejto skupiny kanárikov je Fife fancy – 11 cm, Gloster fancy a Japonský hrbáč – 11,5 cm a najväčší Lancashíre – 23 cm. Najviac kučeravý je Arricciato Gigante Italiano (A.G.I.) a Parížsky trubač. Postavové kanáriky rozdeľujeme do piatich skupín, ktoré majú doteraz 41 uznaných plemien. Sú to:
· KUČERAVÉ,
· HRBÁČI ,
· POSTOJOVÉ alebo FIGURÁLNE,
· CHOCHOLATÉ,
· KRESLENÉ.
Strakaté kanáriky sú povolené len v skupine spevavých a postavových kanárikov. U farebných kanárikov je strakatosť nežiadúca. Ak sa jednotlivé skupiny medzi sebou navzájom krížia, vznikajú tak krížence (hybridy). Toto kríženie medzi jednotlivými skupinami je nežiadúce. Poznáme však aj iné kríženie kanárikov s inými druhmi vtákov, najmä s európskou faunou, ktoré je veľmi pôsobivé a na výstavách je táto skupina vystavovaná, ako samostatná trieda, ktorá je veľmi žiadúca. Takéto kríženie sa toleruje a má prísne pravidlá. Niektoré cieľavedomé kríženia chovateľov kanárikov s inými vtákmi spôsobilo i vytvorenie nových farebných rázov. Takto vznikli v skupine farebných kanárikov napr. kanáriky červené a jaspisové.
V súčasnosti je chov kanárikov vo svete až natoľko rozšírený, že je potrebné ho určitým spôsobom regulovať a kontrolovať. Preto v jednotlivých štátoch sú za týmto účelom zriadené rôzne spolky, kluby a organizácie, v ktorých sú organizovaní jednotliví chovatelia týchto vtákov. Na Slovensku je to “Klub chovateľov farebných, postavových kanárikov a krížencov na Slovensku”, ktorý vznikol v roku 1980. Jednotlivé štáty, ktorých chovatelia prejavili záujem o členstvo v medzinárodných chovateľských organizáciách sú členmi týchto organizácii. Pre chovateľov vtákov existuje medzinárodná ornitologická konfederécia, ktorú poznáme pod názvom C.O.M. (Confédéracion Ornithologique Mondial). Pod záštitou C.O.M. sa každoročne poriadajú Svetové šampionáty, kde chovatelia z celého sveta prezentujú svoje odchovy. Slovensko je členskou krajinou tejto organizácia a naši chovatelia kanárikov na týchto výstavách dosahujú veľmi dobré hodnotenia. Titul “Majster sveta” vo farebných kanárikoch zo Slovenska, dosiahol už niekoľkokrát Roland Petrík.
Spracoval: Mgr. Michal Vojník, pre Encyclopaedia Beliana
Ako rozdeľujeme FK
22.08.2013 17:57
Nižšie uvedený článok je výlučne o farebných kanárikoch, ako sa rozdeľujú a aký je medzi jednotlivými FK rozdiel, ako sa rozpoznávajú. Klikni a dozvieš sa viac.
FK a ich rozdelenie.doc (211968)
Školenie posudzovateľov exotického vtáctva konaného dňa 5.10.2013 v Trenčianskej Turnej
18.10.2013 06:04
Školenie posudzovateľov exotického vtáctva SZCH 2013:
Školenie posudzovateľov exotického vtáctva SZCH sa uskutočnilo 5.10.2013 počas konania výstavy Vtáči svet v Trenčianskej Turnej, kde sú už roky dozadu pre túto akciu vytvárané vyhovujúce podmienky a dobrá atmosféra.
Program školenia pripravený predsedom zboru posudzovateľov Borisom Chudadom:
1. Úvodný príhovor, inštrukcie – p.Chudada, RNDr. Bruteničová
2. Predstavenie sa nových adeptov na posudzovateľov
3. Nové zmeny v niektorých štandardoch farebných a postavových. kanárikov. - Mgr. Vojník
4. Korela chocholatá – aktuálny štandard – p. Kozej
5. Výstavná a farebná andulka štandard /dôraz na rozdiel v jednotlivých pozíiciach/- p.Kubica
6. Nový spôsob posudzovania, písanie kladných bodov, nie mínusových. – p.Chudada
7. Aktualizácia zoznamu posudzovateľov
8. Diskusia, rôzne, zhodnotenie kvality vystaveného vtáctva na výstave Vtáčí svet
9. Ukončenie – p.Chudada
Priamo na školení bolo potrebné pristúpiť k zmene programu, nakoľko dvaja protagonisti nemohli prezentovať svoje prednášky. Pán Chudada zo zdravotných a Mgr. Vojník z dôvodu náhlej smutnej udalosti v rodine.
Napriek tomu sa spoločnými silami podarilo program zvládnuť a zakončiť ho živou diskusiou o chovateľskej problematike. T.č. eviduje exotárska komisia piatich nových adeptov, ktorí budú postupne skladať skúšky a doplnia zoznam posudzovateľov.
Príjemným ukončením školenia bolo odovzdanie Ceny predsedu zboru posudzovateľov, ktorá patrí tento rok dlhoročnému aktívnemu posudzovateľovi pánovi Antonovi Lettlerovi zo ZO SZCH exoty Trnava.
Závery:
počas diskusie bolo prítomnými navrhnuté a schválené:
·na bodovacom lístku je postačujúca pečiatka posudzovateľa a je platný aj bez podpisu posudzovateľa
·pri posudzovaní kanárikov jaspisov môže byť udelená posudzovateľom špeciálna čestná cena, posudzované budú ale ako doposiaľ neuznaná forma, len v kategórii „Novinky„.
·prerokované bolo stanovisko k posudzovaniu a voľbe štandardu na posúdenie kanárikov na Podtatranskej výstave kanárikov v Kežmarku.Okrem iného pripomína, že posudzovateľ SZCH môže posudzovať iba na základe zaslania delegačenky od tajomníčky ÚOK exotárskej a posudzovať podľa štandardu platnom na výstavách SZCH.
·adepti dostanú podporný materiál k samoštúdiu, t.č. sa nachádzajúci u p.Kubicu, ktorý im ho zašle.
·predseda ÚOK exotárskej p.Vávra informoval o možnostiach v súvislosti s vydaním štandardu Mgr.Vojníka pre farebné kanáriky v r.2014. Zaistil cenovú kalkuláciu, ktorá bude konzultovaná na P RR SZCH a príp.porovnaná s ďaľšou.V prípade sponzorského daru na jeho vydanie, bude Štandard pre posudzovateľov zadarmo.
·Činnosť posudzovateľa od roku 2013 oficiálne ukončil pán Dušan Šúlovský a RNDr.Bystrík Ambruš. Za ich dlhoročné pôsobenie v Zbore posudzovateľov exotického vtáctva SZCH im patrí úprimné poďakovanie a uznanie.
P.S. So zborom posudzovateľov a kamarátmi – exotármi sa dňa 6. 10.2013 náhle a nečakane navždy rozlúčil chovateľ a posudzovateľ pán Ján Begáň. Bude chýbať.
Výstavná sezóna v roku 2013
07.12.2013 18:47
V tomto roku som sa na Slovensku zúčastnil všetkých významných podujatí, kde sa vystavovalo exotické vtáctvo, vrátane farebných, postavových kanárikov a krížencov. Hneď v úvode musím povedať, že oproti minulým rokom sa výstavnícka sezóna v roku 2013 vydarila, i keď sa ani jedna neuskutočnila bez určitých nedostatkov, ktoré ani nemuseli byť, lebo už v minulosti, na obdobné nedostatky som vo svojich príspevkoch v odborných časopisoch poukazoval. Ale len ten nerobí chyby, kto nič nerobí a preto buďme radi, že sa našli odhodlaní jednotlivci, ktorí sa podujali tieto výstavy pripraviť a chovatelia mohli takto svoje chovy ponúknuť širokej verejnosti a zároveň sa mohli nimi i prezentovať. Viac čítaj nižšie. Výstavná sezóna v r.2013.doc (111104)
Jaspisové kanáriky a ja
11.04.2014 15:46
Dňa 20.01.2014, na Svetovom šampionáte v Bari, boli jedno faktorové jaspisové farebné kanáriky uznané v rámci celosvetového merítka. Všetci chovatelia týchto kanárikov, ale predovšetkým členovia Európskeho klubu jaspisových kanárikov so sídlom v Bordeaux, to prijali s veľkou úľavou. Tieto kanáriky, ktorých značná časť chovateľskej verejnosti (i u nás) neuznáva, resp. nebola schopná prijať fakt, že už niekoľko rokov sa objavujú na výstavách (Slovensko z toho nevynímajúc) a bodujú, bude sa musieť s danou skutočnosťou zmieriť a rešpektovať to. Tieto kanáriky, ako nová mutačná forma (presnejšie transmutácia), bola uznaná v rade čiernom, achátovom a hnedom. Dvoj faktorové jaspisové kanáriky zatiaľ uznané ešte neboli, lebo šľachtitelia túto skupinu doposiaľ na uznávacie konanie neprihlásili, ale na veci nič nemení, že existujú a sú pre chov a odchov jaspisových kanárikov tak, ako jedno faktorové, nevyhnutné.
Čo ich uznanie pre tieto kanáriky a ich chovateľov znamená? Znamená toľko, že na všetkých výstavách, v členských štátoch C.O.M., sa budú môcť nielenže bez výhrad vystavovať, ale hlavne, budú musieť byť posúdené a ak na to bodovo dosiahnu, budú musieť byť i ocenené. To sa doposiaľ okrem majstrovstiev Európy a EXOTY Olomouc nedialo a ak aj, tak len s veľkými výhradami (u nás na Slovensku). Budú to prvé vtáky zo skupiny farebných kanárikov, ktoré už budú súťažiť o titul majstra sveta i majstra Európy. V tomto roku to už budú šieste Majstrovstvá Európy jaspisových kanárikov, ktoré sa budú konať v Holandsku (Gemert) v dňoch 7.-12.10.2014 a v roku 2015 budú po prvýkrát hodnotené a oceňované na Svetovom šampionáte, zhodou okolnosti tiež v Holandsku.
Jaspisovým kanárikom sa venujem od roku 2009, kedy som si 3 ks (2,1) do svojho chovu doviezol. Samica mi počas chovnej sezóny 2010 uhynula, takže som prakticky začínal s 2 samcami, ku ktorým som si zaobstaral 3 samice klasické melaninové. Prvé odchovy od týchto dvoch samcov (každého som ich páril s dvomi samicami) neboli nejako veľmi atraktívne, ale pre mňa boli východiskom z núdze pre odchovy v ďalších rokoch. Hneď na začiatku musím povedať, že zakúpenie týchto FK, nebola nejaká lacná záležitosť. Na svetových trhoch (v roku 2009) sa cena jedno faktorových jaspisových FK pohybovala od 150 € smerom hore. O cene dvoj faktorových jaspisových FK sa nebudem vôbec zmieňovať, lebo by mi to nikto neuveril. Lenže je potrebné si uvedomiť, že všetko nové – atraktívne – je vždy drahšie, ako to, čo už je na svete dlhšiu dobu. V roku 2010 sa mi podarilo odchovať 11 kusov, ktorých som všetkých použil v roku 2011. Po dokúpení k jaspisovým FK neklasické meninové FK, sa mi podarilo zostaviť 10 párov pre chovnú sezónu 2011. Je potrebné povedať, že i keď som mal ku svojim kanárikom i nepríbuzných, hlavne z cudzích chovov, aj napriek tomu som sa nevyhol i príbuzenskej plemenitbe.
Nebudem sa zaoberať odchovom jaspisových FK počas jednotlivých chovných sezón až po súčasnú (2014), ale budem sa venovať svojim postrehom, ktoré som za 5 rokov ich chovu získal. Nie je to dlhá doba v porovnaní so šľachtením týchto FK, kde je potrebných minimálne 10 rokov a to ešte nemôžeme hovoriť o ustálení tejto novo vzniknutej formy FK. V ďalšej časti rozoberiem i niektoré úskalia, ktoré ma neobišli a s ktorými som nerátal.
V prvom rade je potrebné podotknúť, že jaspisové farebné kanáriky (JASPE, ako ich na západe i v krajine ich vzniku – Španielsko – volajú) patria do mutácie dominantného typu. Toto je potrebné si chovateľmi týchto vtákov uvedomiť, lebo od (ne)znalosti tejto mutácie sa môžeme dopracovať k (ne)dobrým výsledkom. Stretol som sa na výstavách s názormi niektorých chovateľov, ktorí si mysleli, že k jaspisovým kanárikom prídu ľahko tak, že si odkúpia od nich odchovy neklasické melaninové, ktoré budú štepiteľné na jaspisových kanárikov. Omyl! Žiadny odchov nejaspisových FK, ktoré budú odchované od jaspisových kanárikov nie sú štepiteľné na jaspisové FK. Prečo? Preto, že dominantná mutácia pri nevytvára u klasických melaninových FK štepiteľných na jaspisových. Vznikajú len homozygotné klasické melaninové kanáriky. Toto je dané genetickými zákonmi dominantnej mutácie.
Teda podľa uvedeného zistenia, že jaspisové FK patria do mutácie dominantného typu, z genetického hľadiska budeme odchovávať pri spojení:
1,0 klasický melanin x 0,1 jaspisový SF (alebo opačne)
Potomstvo bude: 50% homozygotný klasický melanin
50% jaspisové SF
1,0 jaspisový SF x 0,1 jaspisový SF
Potomstvo bude: 25% homozygotný klasický melanin
50% jaspisové SF
25% jaspisové dvoj faktorové (DF)
1,0 jaspisový DF x 0,1 jaspisový SF (alebo opačne)
Potomstvo bude: 50% jaspisový DF
50% jaspisový SF
1,0 jaspisový DF x 0,1 klasický melanin (alebo opačne)
Potomstvo bude: 100% jaspisový SF
1,0 jaspisový DF x 0,1 jaspisový DF
Potomstvo bude: 100% jaspisové DF
Poznámka: SF – jedno faktorové, DF – dvoj faktorové.
Ďalšie okolnosti, ktoré ma viedli k bližšiemu poznaniu jaspisových FK bola skutočnosť, že ani jeden chovateľ, od ktorého som si zakúpil do chovu či už jaspisového alebo klasického melaninového FK mi nebol schopný povedať pôvod svojich kanárikov, alebo mi povedal to, čo ho práve napadlo. Tak sa stalo, že mi mláďatá vychádzali všelijaké, len nie také, aké som predpokladal. Preto som musel pátrať po ich pôvode tým, že som v nasledujúcom roku robil u niektorých príbuzenskú plemenitbu, aby som sa dopátral po ich pôvode, čo sa mi z časti i podarilo, ale ušiel mi tak jeden rok. Najhoršie na tom bola skutočnosť, že i taký viacnásobný majster Európy týchto FK mi pravdu zamlčal. Na základe tohto poznatku som sa začal zaoberať myšlienkou vytvorenia v mojom chove „Rodokmeň“ pre dané odchovy a môžem teraz skonštatovať, že v súčasnosti mám tieto rodokmene k dispozícii pre všetkých u mňa odchovaných jaspisových FK. V tomto roku to už bude za 5 rokov spätne dozadu.
Myslím si, že kupujúci by sa mal od predávajúceho dozvedieť, o akého kanárika sa jedná, aby nemusel byť rozčarovaný pri ich odchove. Tým, že som nepoznal dostatočne pôvod zakúpených kanárikov, dochádzalo v mojom chove napr. to, že od achátových jaspisových FK, ktoré som si doviezol zo zahraničia, mi v prvom roku vychádzali jedno faktorové jaspisové achátové FK, ale dvoj faktorové od toho istého páru boli už hnedé. Týmto chcem naznačiť, že nie vždy musí byť pravda to čo vám predávajúci o predávaných vtákoch povie. U králikov a u hydiny sa s predávaným exponátom odovzdá i rodokmeň u exotov, okrem čísla obrúčky, kupujúci o danom vtákovi nemusí mať dôveryhodné informácie, bohužiaľ, toto sa stalo mne niekoľkokrát a preto som sa rozhodol pre vytváranie rodokmeňov pre jaspisových FK. Každému chovateľovi, ktorý odo mňa bude mať jaspisového vtáka, na požiadanie som schopný mu tohto vtáka odovzdať i s rodokmeňom.
V súčasnosti sa v mojom chove nachádzajú jaspisové FK radu čierneho, hnedého, achátového a začínajú sa mi objavovať už aj izabelové, zatiaľ len ako dvoj faktorové. Z čierneho radu sú to v lipochrome bieli, žltí a červení, z hnedého radu sú v lipochrome žltí a červení (väčšinou mozaikoví), achátoví sú v lipochrome žltí a červení len mozaikoví.
To, že genetika sa s chovateľom niekedy vie veľmi dobre zahrať ma presvedčil odchov jaspisových FK v tomto roku u jedného môjho páru. Ako som už na inom mieste spomenul, do chovu som si doviezol zo zahraničia jaspisových kanárikov, konkrétne od francúzskeho chovateľa a dvoch talianskych chovateľov. V tomto roku som zostavil pár žlto hnedý tak, že samec je žlto hnedý mozaikový jaspis SF od fracúzskeho chovateľa (obr.1) a samica je môj odchov dvoj faktorový jaspis (obr.2). Podľa vyššie popísaného bodu 3 by z tohto spojenia malo byť potomstvo 50% jaspisov jedno faktorových a 50% jaspisov dvoj faktorových. Na obr.3 je vyobrazené ich potomstvo z prvého hniezda (2 mladé FK) a je vidieť, že sú to homozygotné žlto hnedé FK klasické melaninové. Vyvstáva otázka, ako sa to mohlo stať? Veď je to v rozpore s genetickými zákonmi. Preto bude potrebné pátrať, kde sa stala chyba. Možnosti sú len dve. Jedná, že dvoj faktorová samica nie je dvoj faktorová, ale jedno faktorová, i keď vykazuje všetky vlastnosti dvoj faktorové a druhá možnosť môže byť tá, že pri odoberaní vajíčok som urobil chybu ja a po znesení štvrtého vajíčka som zamenil vajíčka od iného páru, čo pri tak veľkom množstve párov, ktoré chovám sa to mohlo stať. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia u tohto páru ďalej, lebo samica momentálne sedí na druhom hniezde a mláďatá majú čoskoro vychádzať. V každom prípade to môže byť zaujímavé, ak by sa potvrdilo, že v ďalšom hniezde sa zas objaví nejaký FK v klasickom melanine.
Obr.1, Obr.2, Obr.3
Na tomto prípade som chcel čitateľovi poukázať na skutočnosť, s ktorou sa môže stretnúť pri chove jaspisových FK, že sa nudiť nebude a preto je chov týchto farebných kanárikov o niečo zaujímavejší než chov ostatných FK. Tento chov núti chovateľa neustále premýšľať a kombinovať a to z jednoduchého dôvodu, na Slovensku nie je veľa chovateľov, ktorí sa chovom týchto FK zaoberajú, takže neexistuje nespočetné množstvo nepríbuzných kmeňov tak, ako je to u iných FK, ktoré sa na Slovensku chovajú od nepamäti. Ja som sa za tých 5 rokov, od kedy tieto nádherné FK chovám, dopracoval k tomu, že momentálne som schopný už zostaviť nepríbuzné páry. Minuloročná chovná sezóna ma donútila k tomu, že v tejto chovnej sezóne už budem mať zodpovedanú otázku, akých kanárikov som si vlastne doviezol zo zahraničia v roku 2012. Zatiaľ to vyzerá tak, že od talianskych chovateľov som si doviezol materiál, ktorý je dôvernejší než francúzsky materiál. U talianskych FK mi v rade čiernej vychádzajú všetko čierni a v rade achátovej vychádzajú samé acháty. U francúzskych môžem zatiaľ konštatovať, že v rade hnedom vychádzajú hnedé a v rade achátovom nemám 100% istotu.
Veľká väčšina chovateľov ešte do nedávna stotožňovala jaspisových FK so sivo krídlymi FK, ktorí s jaspisovými FK, okrem toho, že sú tak ako sivo krídle pastelové, nemajú z genetického hľadiska nič spoločného. Sivo krídle FK patria do mutácie s viazanosťou na pohlavie a vyskytujú sa len v rade čiernom a jaspisové FK patria do mutácie dominantného typu, vyskytujú sa vo všetkých radoch (čierny, hnedý, achátový a izabelový a navyše je u nich viditeľný markantný rozdiel medzi jedno a dvoj faktorovými (nazýva sa to tiež jednoduché a dvojité zriedenie). Preto na túto otázku poukazujem, lebo medzi slovenskými chovateľmi je ešte stále jeden, ktorý tvrdošijne presadzuje svoju verziu o týchto dvoch mutáciách, ktorá nie je pravdivá a tak šíri, hlavne medzi chovateľmi – začiatočníkmi, o týchto vtákoch dezinformácie.
Záverom chcem podotknúť, že chovom týchto FK (jaspisových) sa nemôže venovať začiatočník a preto to zo svojich doterajších skúseností s týmito FK začiatočníkom ani neodporúčam. Sú to dobré vtáky, majú viac pozitívnych než negatívnych vlastností, sú to vtáčiky nebojácne, sú zvedavé, dobre sa starajú o svoje potomstvo aj keď sa nájdu určité samičky, ktorým sa nechce dôkladne sedieť na násade. Toto sa však prejavuje len u veľmi mladých samíc, preto je potrebné, aby sa chovateľ pri týchto vtákoch neponáhľal s odchovmi. Ak príde ich čas dajú to vedieť a výsledky sú po tom o to radostnejšie. Kým u ostatných kanárikov sa stávajú prípady, že i 8 mesačná samica úspešne zasadne na hniezdo u jaspisových kanárikov väčšina samíc je spoľahlivá až od 10-11 mesiaca veku alebo až po dosiahnutí jedného roku.
Prajem všetkým chovateľom, a zvlášť chovateľom jaspisových kanárikov, veľa úspechov pri tohtoročných odchovoch.
Text a foto Mgr. Michal Vojník, posudzovateľ a chovateľ FK s dôrazom na jaspisové
O genetike netradične, ale vážne
05.06.2014 08:01
O genetike netradične, ale vážne..doc (566784)
Jaspisové kanáriky-moje skúseností
12.01.2015 13:36
I keď doba, počas ktorej sa venujem chovom jaspisových farebných kanárikov, je pomerne krátka, rád by som prostredníctvom časopisu chovateľ, prezentoval svoje doterajšie skúseností. Nie každý vie, ako a kde vlastne začala myšlienka, vyšľachtiť jaspisového farebného kanárika (FK). Už dávno pred rokom 2000, sa španielski chovatelia začali zaoberať myšlienkou vyšľachtenia nového druhu FK. Doviedla ich k tomu skutočnosť, že už v 70-tych rokoch 20-tého storočia sa v Španielsku objavili kanáriky (podobné jaspisovým), ktoré časom zanikli a neboli o nich žiadne záznamy. Dovolím si za týmto účelom odcitovať niekoľko viet z článku „Nová transmutace u kanárů“ z časopisu Nová EXOTA č. 9/2006, kde na str. 22-23, Dr. Engelbreclt Wilken uvádza preklad zo španielskeho časopisu Pa Jaros: „ Ide o úplne novú mutáciu kanárikov, či lepšie povedané, o novú transmutáciu.“ Ako sa ďalej v článku uvádza: „Mutácia je požičaná od nášho (rozumej európskeho) stehlíka čížavého (Carduelis spinus), ale musela sa najskôr prešľachtiť u príbuzného druha – čižíka žltobruchého (Carduelis xanthogaster) alebo u čižíka juhoamerického (Carduelis magellanica). To bolo možné vďaka spriaznenosti obidvoch druhov. Obidva druhy majú žltú lipochrómovú farbu. Na začiatku tohto kríženia sa plodnosť zdala veľmi nízka – z dvadsať krížených samcov sa získali len dve oplodnené vajíčka, z ktorých bolo odchované jedno mláďa pastelové a druhé s klasickým melanínom“. Pomocou zmieneného juhoamerického čížika, bolo možné jedno i dvojfaktorovú mutáciu preniesť na farebného kanárika, lebo mutácie boli dostatočne plodné.
Úspechy v šľachtení tohto FK sa pripisujú španielskym chovateľom Guillermovi Cabrerovi a José Antonio Abellánovi Banosovi. Článok ďalej pokračuje: „V roku 2003 v Španielsku José Antonio Abellán Banos úspešne odchoval v generácii F3 dominantne pastelového FK sýtej žltej farby, ktorý sa geneticky správal ako kanárik. Bol plodný a všetky vajíčka týchto vtákov boli oplodnené a mláďatá sa liahli normálne. Boli to vtáky rôzne zelené a dominantne pastelové. Vo štvrtej generácii (F4), vtáky vo fenotype už vykazovali vlastnosti kanárika, ako aj v genotype (na 93,75%)“.
Tým, že pri šľachtení tohto FK došlo k medzidruhovému kríženiu (dvoch čížikov medzi sebou), nehovoríme o mutácii, ale o transmutácii. Najlepšie sa osvedčilo kríženie s juhoamerickým čížikom, lebo potomstvo bolo plodnejšie.
Dominantne pastelový kanárik, s dvojitým pastelovým faktorom, má tú vlastnosť, že zriedený melanín je takmer úplne, nie len v perí, ale i v pazúrikoch a zobáku. Na druhej strane má dvojité zriedenie u všetkých čížikov za následok len sivé krídla (nemá to nič spoločné so sivo krídlymi FK, okrem zhody náhod). Práve dominantnosť týchto vtákov je perfektne vidieť na krídelných perách, ktoré majú podtón červený, oranžový alebo žltý (bledý), podľa toho, akú lipochrómovú farbu má jaspisový kanárik. Ako sa ďalej uvádza: „...Tento jav je silnejší (transverzálny – idúci priečne) v zriedení pier, pričom sa dvojitý faktor javí u dominantného pastelového vtáka, ako koncentrická redukcia melanínu celého pera, avšak okraj pera zostáva tmavší.“
Z uvedeného vyplýva, že keď na jednej strane FK mozaikové, slonovinové, saténové, pastelové a sivo krídle patria medzi mutácie typu s viazanosťou na pohlavie, jaspisové FK patria medzi mutácie dominantného typu a teda viazanosť na pohlavie je tu vylúčená. I keď majú v sebe pastelový faktor, na rozdiel od sivo krídlych, s ktorými niektorí chovatelia jaspisové kanáriky stotožňujú, patria tieto FK medzi mutácie dominantného typu.
Tak, ako to bolo vyššie popísané, jaspisové FK boli vyšľachtené medzidruhovým krížením a neboli vyšľachtené zo sivo krídlych FK, ako to nepretržite tvrdí jeden pán a tým zavádza chovateľskú verejnosť. Nebyť medzidruhového kríženia, nedošlo by k vyšľachteniu FK s dvojitým pastelovým faktorom a kresba, ktorá sa vo svetle javí ako drahokam s názvom jaspis, či ametyst (ako to nazvali Taliani), by sa nebola objavila.
Týchto vtákov som si do svojho chovu zakúpil v roku 2009. I keď nemôžem tvrdiť, že som s týmito FK nadobudol chovateľské skúseností, za jeden rok chovu sa to ani nedá, môžem potvrdiť, že sú to vtáky veľmi pekné, prítulné a krotké. Doslova mi pripomínali časy, keď som choval stehlíkov čížavých, že správanie jaspisových FK sa veľmi podobá práve stehlíkom čížavým. Sú zvedavé a nebojácne, hlavne tie, ktoré sa nachádzajú vo voliérach, sú schopné vám pri kŕmení priletieť rovno na ruku.
Zaujímavý je aj ich chov, ktorý vyplýva z ich dominancie. Tým, že sú to vtáky dominantné, vždy pri akejkoľvek kombinácii s inými FK, sa liahnu minimálne jednofaktorové. I pri spojení s neklasickým melanínovým FK sa liahnu jaspisové FK, čo sa nedá tvrdiť o ostatných neklasických melanínových vtákoch. Z dôvodu, že som si nezabezpečil dostatočný počet samíc v klasickom melaníne k jaspisovým jednofaktorovým (SF) samcom, bol som nútený využiť z môjho chovu jednu samicu pastelovú a jednu samicu topasovú. V spojení s pastelovou samicou som mal potomstvo 50% jaspisových FK (SF) a 50% klasických melanínových FK bez náznaku pastelového faktoru. Vo fenotype nebol pastelový faktor viditeľný u klasických melanínových potomkov. V genotype však všetky samce, klasické melanínové, by mali byť štepiteľné na pastelové, na základe zákona o recesívnej mutácii s viazanosťou na pohlavie. To isté bolo v spojení s topasovou samicou, kde potomstvo bolo 50% jaspisových SF a 50% FK s klasickým melanínom. Ani jeden FK nebol topasový. Čo sa týka štepiteľnosti týchto vtákov, tá sa prejaví len na mutáciu topas. Žiaden z odchovaných nejaspisových FK (ako v prvom, tak i v druhom prípade) nebude štepiteľný na jaspisových FK čo vyplýva zo zákona mutácie dominantného typu. U potomkov, od topasovej samice, som v klasickom melaníne dosiahol všetkých FK v rade čiernom so širokým tmavým čiarkovaním i napriek tomu, že samica bola radu achátového. Z uvedeného mi vyplýva, že jak pastelový, tak i topasový FK sa voči jaspisovému FK správajú recesívne.
Teda podľa uvedeného zistenia, že jaspisové FK patria do mutácie dominantného typu, z genetického hľadiska budeme odchovávať pri spojení:
1. 1,0 klasický melanín x 0,1 jaspisový SF (alebo opačne)
Potomstvo bude: 50% homozygotný klasický melanín
50% jaspisové SF
2. 1,0 jaspisový SF x 0,1 jaspisový SF
Potomstvo bude: 25% homozygotný klasický melanín
50% jaspisové SF
25% jaspisové dvojfaktorové (DF)
3. 1,0 jaspisový DF x 0,1 jaspisový SF (alebo opačne)
Potomstvo bude: 50% jaspisový DF
50% jaspisový SF
4. 1,0 jaspisový DF x 0,1 klasický melanín (alebo opačne)
Potomstvo bude: 100% jaspisový SF
5. 1,0 jaspisový DF x 0,1 jaspisový DF
Potomstvo bude: 100% jaspisové DF?
Prečo v prípade č. 5 som dal výsledok s otáznikom? Vychádzajúc zo skúseností, u dominantne bielych FK, že pri spojení samca i samice dominantne bielych dochádza k letálnemu faktoru, teda usmrteniu embryí už vo vajíčku, predpokladám, že toto sa bude diať i u jaspisových FK, ak nie vo všetkých prípadoch, tak určite vo väčšine vajíčok budú embrya odumreté. Nemám to odskúšané, netvrdím to na 100%, ale predpokladám, že z genetického hľadiska tu k značnému odumieraniu zárodkov, pri takomto spojení, môže dochádzať.
To, že sa jaspisové kanáriky tešia veľkému záujmu zo strany chovateľov, je nesporný fakt. Svedčí o tom skutočnosť, že ešte tieto vtáky nie sú uznané v rámci C.O.M. a už 75 registrovaných chovateľov vo svete sa zaoberá ich chovom. Presviedča ma o tom založenie Európskeho klubu jaspisových FK pod názvom „Club Européen du canari jaspe“, ktorý vznikol v roku 2009 a ktorý združuje práve 75 členov z Belgicka, Holandska, Talianska, Španielska, Francúzska, Portugalska, Luxemburska, Slovenska a Argentíny. Tento klub každoročne usporadúva majstrovstva Európy jaspisových kanárikov a vyhlasuje Majstra Európy. V tomto roku to už budú tretie majstrovstva, ktoré sa budú konať vo Francúzsku v Bordeaux. Medzi najlepších chovateľov patrí, a veľké úspechy u týchto FK dosahuje, Jean Paul GLÉMET z Francúzska, ktorý je zároveň sekretárom tohto klubu. Prezidentom klubu je Patrice HERY, čestným prezidentom je José ABELLAN („otec“ jaspisových FK), pokladníkom je Jean Claude DUFFOURC a zakladajúci člen klubu je Michel DARRIGUES. Podrobnosti o tomto klube, s možnosťou prihlásenia sa za člena klubu, nájdete na www.kanariky-09.com. Keďže chovateľov týchto vtákov, oproti iným mutáciám FK, je pomerne málo, bol by som rád, keby sa mi podarilo zaviesť na Slovensku evidenciu chovateľov tejto transmutácie.
Jaspisové FK sú momentálne vyšľachtené a vystavované, na európskych výstavách, v rade čiernom, achátovom, hnedom a izabelovom a to jedno i dvojfaktorové. Je to novo vyšľachtený farebný kanárik, ktorý má ešte niektoré nedostatky, ako som mal možnosť zistiť z porovnania tých, ktorých mám vo svojom chove s tými, ktoré sú vystavované na Európskych výstavách. Hlavne z tej poslednej, ktorá sa konala v roku 2010 v Belgicku, kde spomedzi 3000 vystavených FK bolo 150 jaspisových, ma doviedlo k myšlienke, že u týchto vtákov, okrem kmeňovej knihy, ktorú si vediem podrobne už niekoľko desiatok rokov, budem viesť i rodokmeň jaspisových FK, aby prípadní budúci chovatelia týchto vtákov, i ja, sme mohli mať dokonalý prehľad, od ktorého chovateľa vtáky pochádzajú a akí boli ich predkovia. Presne tak, ako sa vedú rodokmene u králikov a hydiny. Teda chovateľ, ktorý si odo mňa zabezpečí jaspisových vtákov, bude mať presnú evidenciu 4-5 rokov dozadu.
Ako členovi Európskeho klubu mi došlo hodnotenie v jednotlivých farebných rázoch jaspisových FK. V tomto hodnotení je poukazované na klady i nedostatky a to jak u jedno, tak i dvojfaktorových. Najlepšie hodnotený jaspisový FK dosiahol 93 bodov spomedzi jednofaktorových.
V čiernom rade (SF) je konštatované, že kanáriky majú dobre zoxidovanie až do rohovky, ale dĺžka čiarkovania musí byť lepšia, ako doteraz. Je pozorované, že sa v tomto rade ešte objavujú jedince, ktoré nemajú rovnaké čiarkovanie po obidvoch stranách krídiel a bokov.
V rade achátovom (SF), podľa hodnotenia Francisca Grimalta Salvu a J.P. Glémeta, tieto kanáriky vynikajú v celej svojej kráse. Vtáky sú v tomto rade tak vynikajúce, že u tohto typu už vôbec nie sú viditeľné znaky phaeomelanínu. Majú výbornú kresbu a veľmi dobre čiarkovanie na hlave, hrudníku, bokoch a chrbte. Týmto vtákom bol vytknutý jeden nedostatok a to, že u niektorých jedincoch je pozorované čiarkovanie príliš dlhé a široké, ako v čiernom rade.
V hnedom rade (SF) je potrebné vylúčiť vtákov s veľkým množstvom phaeomelanínu. Uprednostňujú sa vtáky s malým množstvom phaeomelanínu a s viditeľnou kresbou eumelanínu. Má sa však zlepšiť dĺžka a šírka eumelanínového čiarkovania.
Najmladšie spomedzi jaspisových FK sú z rady izabelovej (SF), ale už i tu, u tohto radu, prevyšujú klady nad nedostatkami.
O dvojfaktorových (DF) v čiernom rade bolo konštatované, že tieto FK majú vzorovú oxidáciu pier, ale nie rohových častí. V lipochróme by mal prevládať nazelenalý tón, ale ešte stále sú v tejto kategórii FK vo farbe tónu svitu mesiaca. Ďalšie chyby sú svetlé pazúriky, biele perie, alebo biele oblasti, čo sú dôvody pre diskvalifikáciu.
V hnedom rade (DF) je v súčasnosti najslabšie miesto, lebo tu sú vtáky prezentované len vo phaeomelanínovej kresbe. Bolo skonštatované, že v tomto rade budú musieť chovatelia vynaložiť ešte veľa úsilia.
V achátovom rade (DF), rovnako ako v achátovom rade (SF) bolo skonštatované, že sú to krásne vtáky, s vynikajúcim dizajnom, kde je vylúčený phaeomelanín. Kresba s vynikajúcou distribúciou je dobre viditeľná na hlave, chrbte, hrudníku a po stranách.
V izabelovom rade (DF) hodnotenie nebolo uvedené, domnievam sa, že pravdepodobne nespĺňajú výstavné kritéria.
V závere hodnotiaci vyslovil presvedčenie, že v tomto roku na svetovom šampionáte v TOURS, sa týmto vtákom dostane oficiálneho uznania od O.M.J./C.O.M.
Mgr. Michal Vojník, chovateľ,posudzovateľ
Farebné kanáriky
12.01.2015 13:45
Farebné kanáriky.doc (41472)
Posudzovanie a posudzovatelia
12.01.2015 13:49
Posudzovatelia a.doc
Radoslav Menyhart
29.01.2015 09:30
Výborná stránka, na ktorej som veľmi často. Gratulujem k vášmu myslím k absolútne veľkému úspechu a na neprajníkov a ohováračov sa v......!Všetkým čo vystavovali gratulujem. Pokračujte v kvalite informácií na svojej stránke rád si ju vždy otvorím a prečítam. Ďakujem!
Jaspisové kanáriky - neuveriteľné prekvapenia
05.02.2015 17:18
K napísaniu tohto článku ma inšpiroval E. Kubica
Jaspisové kanáriky - neuveriteľné prekvapenia.doc (58880)
Mondial 2015 - 1. časť
09.02.2015 18:30
Začínam postupne dávať svoje postrehy a fotografie zo 63.Svetového šampionátu v Holadsku. Fotografie k tomuto článku budete mať možnosť vzhliadnuť vo fotogalérii v časti výstavy-svetové šampionáty-2015. Túto časť článku, ako i ďalšie ostatné časti, ktoré na seba budú nadväzovať, budete mať možnosť si prečítať s predstihom, teda skôr, než budú publikované v odborných chovateľských časopisoch. Prajem príjemný zážitok. Predkladám 1.časť.
MONDIAL 2015 - 1. časť.doc
Mondial 2015 - 2. časť
09.02.2015 18:41
Toto je druhá časť článku "Mondial 2015". Tak isto, ako fotografie z prvej časti, i k tejto časti si ich budete mať možnosť prehliadnuť vo fotogalérii v časti výstavy-svetové šampionáty-2015. Momentálne pracujem na časti tretej. Pokračovania budú celkom pravdepodobne 4.
MONDIAL 2015 - 2.časť.doc
Mondial 2015 - 3. časť
14.02.2015 08:00
Predkladám pokračovanie seriálu Mondial 2015 - 3. časť, ktorá pojednáva o farebných kanárikoch. Fotografie k tejto časti si môžete taktiež prezrieť vo fotogalérii pod rovnomenným názvom.
MONDIAL 2015 - 3.časť.doc
Mondial 2015 - 4.časť a záver.
17.02.2015 08:50
V záverečnej časti rozoberám prevažne sekciu postavových kanárikov, ako aj ostatné moje postrehy zo 63. Svetového šampionátu, konaného v Rosmalene - Holandsko.
MONDIAL 2015 - 4.časť a záver.doc