CITES :
Preukaz o pôvode exemplára
živočícha :
Druhová karta :
Vyhľadávanie
Viac tu: https://www.kanariky-09.eu/novinky/cites/
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1915 z 19. októbra 2017
14/11/2017
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1915 z 19. októbra 2017 (uverejnené v Úradnom vestníku EÚ L 271/7 dňa 20.10.2017), ktorým sa zakazuje dovoz exemplárov určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín do Únie
Informácie pre chovateľov v súvislosti s vydanou licenciou na distribúciu krúžkov
24.10.2017
V súvislosti s udelením licencie na distribúciu krúžkov uverejňujeme informácie k pripravovanej distribúcii krúžkov, foriem a možností zakúpenia krúžkov, ako aj typov a označenia krúžkov, vrátane cien a ich doručenia.
19.10.2009 14:55
Už niekoľko rokov sa zaoberám vyššie uvedenou otázkou. Niekoľko rokov, presnejšie od roku 2004, sledujem vývoj farebných kanárikov. Chodím po rôznych výstavách, väčších i menších, oblastných i medzinárodných a sledujem, ako sa vystavujú jednotlivé farebné rázy a porovnávam ich spätne s rokmi predchádzajúcimi. Sledujem trendy v posudzovaní v jednotlivých farebných skupinách a porovnávam ich s tým, ako ich na jednotlivých výstavách posudzujem i ja, ako ich posudzujú moji kolegovia - posudzovatelia. V roku 2005 i v roku 2009 som posudzoval spoločne i s posudzovateľmi z Holandska, konkrétne s pánom Redder-om, a musím povedať, že zvlášť v roku 2009 sme si veľmi dobre rozumeli.
Na výstave "EXOTA Olomouc 2009", ktorá sa konala v dňoch 9. - 11.10.2009, tradične v pavilónoch výstavného areálu Flóra a.s., bolo v pavilóne "G" vystavených 559 farebných kanárikov, 195 postavových kanárikov, 27 krížencov v kolekciách i jednotlivo a 15 jedincov rôznych mutácií európskej fauny.
Nemienim hodnotiť EXOTU ako takú, to prenechám iným, kompetentnejším, ale nedá mi, aby som sa nepozastavil pri uberaní sa vývoja farebných kanárikov a to zvlášť červených. Je jedno či sú v štruktúre (kategórii) intenzívnej alebo neintenzívnej, všetky tieto farebné kanáriky skupiny červenej majú niečo spoločné. Mozaiková štruktúra v tejto farebnej skupine je výnimkou.
Akýkoľvek Štandard pre posudzovanie FK na svete jednoznačne stanovuje pre FK veľkosť 13,5-14,5 cm. Každá odchýlka, či väčšia alebo menšia, sa trestá zrážkou bodov (-1 - 3 body). Kým v minulosti na výstavách, v tejto farebnej skupine, dominovali FK s uvedenou dĺžkou alebo menšou ako 13,5 cm, v súčasnosti je tomu opak. Niektoré FK dosahujú miestami veľkosť 16 i viac cm. Je zákonité, že keď sa FK stiahnu body za veľkosť v pozícii "postava", automaticky sa mu stiahnu body i za iné proporcionálne chyby nie len v postave ale i v pozícii "postoj", kde sa nájdu chyby na zrážku bodov. FK tohto typu (mám tým na mysli väčšie ako 14,5 cm) zákonite prekrižujú krídla (-2 body), nemajú dobrý postoj (buď sa "šponujú" alebo sú prikrčené -2 -4 body), majú neprimerane dlhý, prípadne i vejárovitý chvost (zvlášť u intenzívnych FK, -2 -6 bodov), majú zvyčajne nerovnú líniu "chrbát-kostrč-chvost" (-1 -4 body), niektoré majú i zaškrtený krk (-2 -3 body), dlhšie a vytáčané perie, tvorenie tzv. nohavíc (-2 -6 bodov v pozícii "operenie") a keď sa k tomu pridruží i náznak chochlíka (-3 - 6 bodov), čo v poslednom rade je pravidlom u týchto FK, tak sa nedívme, že takto robustný vták (momentálne u väčšiny chovateľov FK kladne hodnotený a veľmi uznávaný) sa nedostane v bodovom vyjadrení do popredia.
V roku (2009) sa všetky tieto negatívne vlastnosti u väčšiny (česť výnimkám), v skupine červených FK, vyskytovali. Ba dokonca v roku 2005, na takomto podujatí, bol červený FK v štruktúre intenzívnej s náznakom chochlíka (u postavových kanárikov nazývaný tiež "hladký" - partner pre chochlíkatého kanárika) šampiónom výstavy!!! Preto sa pýtam : "Kam sa uberá chov farebných kanárikov?". Môj postreh siaha niekoľko rokov dozadu a to do doby, kedy C.O.M. niektorým skupinám postavových kanárikov, povolila červený farebný raz a tým dala súhlas na vytváranie v tejto sekcii červenú farebnú skupinu. Preto sa právom domnievam, že u niektorých chovateľov FK došlo ku kríženiu medzi FK a PK, tieto sa dostali do predaja a v súčasnosti je v chove FK v skupine červených taký stav aký je. Je to na škodu veci, lebo genetika nepustí. Každý, kto vlastní vo svojom chove takých FK, bude niekoľko rokov zápasiť s vyššie uvedenými chybami. Na tomto sme sa s pánom F.A.Redderom z Holandska pri posudzovaní zhodli. Neostáva mi nič iné, len apelovať na zbor posudzovateľov v členských krajinách C.O.M., aby bol stanovený jednotný výklad vo všetkých skupinách FK a netolerovali v tejto skupine (rozumej červenej) tento stav len preto, že je oku lahodnejšia.
Mgr. Michal Vojník - posudzovateľ
Farebné kanáriky – popis a rozdelenie podľa C.O.M.
Vedecký – technický rozvoj napreduje nielen v priemyselnej oblasti, ale i v oblasti chovateľskej. Doposiaľ bolo vydaných niekoľko publikácií, ktoré sa rozdelením farebných kanárikov (FK) zaoberajú, ale od ich vydania uplynulo veľa času a situácia sa v chovateľskom svete, v tejto oblasti, podstatne zmenila. Rozdelenie FK, tak ako ich uvádzajú rôzne druhy štandardu vydaných na Slovensku i v Českej republike, už v súčasnej dobe nemôžeme považovať za dôveryhodné. V tomto článku sú už využité najnovšie poznatky, ktoré som čerpal z rôznych zahraničných štandardov, štandardu C.O.M. a z novo spracovaného štandardu pre FK, ktorého som autorom (rok 2006 a 2013). Zároveň k napísaniu tohto článku ma viedol jeden fakt a poznatok zároveň, že chovatelia FK nedostatočne poznajú správne názvoslovie a rozdelenie FK podľa C.O.M. a čo ma najviac udivuje, že majú v tom problémy i niektorí samotní posudzovatelia a to nie len na Slovensku.
Farebné kanáriky rozdeľujeme do dvoch skupín a to:
a) skupina svetlá – lipochromová, nazývaná tiež základná,
b) skupina tmavá – melaninová
Lipochromová farba a jej označenie.
Poznáme šesť základných lipochromových farieb, ktorých rozdelenie uznávajú členské štáty C.O.M. Štandardy, ktoré boli počnúc rokom 1979 vydané, podľa ktorých sa pri posudzovaní väčšinou i postupuje, sú v súčasnosti nepostačujúce, nakoľko od roku 1979 v chove FK došlo k podstatným zmenám o čom nebola chovateľská verejnosť dostatočne informovaná tak, ako samotní posudzovatelia. V štandarde, o ktorom sa v úvode zmieňujem, sú všetky tieto novinky už zapracované.
Lipochrom – základná (svetlá) farba – označenie I – VI
I žltá
II červená
III dominantne biela
IV recesívne biela
V slonovinovo žltá
VI slonovinovo červená
Dominantne biela sa v minulosti uvádzala ako nemecká biela, ktorú poznáme podľa žltého alebo oranžového nádychu na ručných letkách. Recesívne biela sa nazývala (a toto pomenovanie ešte pretrváva) anglická biela, ktorá je čisto biela bez akýchkoľvek náznakov inej lipochrómovej farby v ručných letkách. Slonovinovo červená je niekedy nazývaná tiež ako ružová, ba dá sa povedať, že niektoré štáty sa k tomuto pomenovaniu vracajú naspäť.
Aby som poukázal na skutočnosť, ako napreduje rozvoj v tejto oblasti, uvediem nasledujúci poznatok. V roku 1980 sa v Olomouci konal svetový šampionát exotického vtáctva, kde v sekcii FK v tom čase ešte bolo uvádzaných VIII základných skupín (oranžová a slonovinovo biela navyše). V súčasnosti sa týmto farbám nevenuje pozornosť v dôsledku napredovania vývoja v šľachtení rôznych farebných rázov v odvetví FK. Oranžová farba sa začala považovať za medzi farbu medzi žltou a červenou a slonovinovo biela splynula so slonovinovo žltou, pretože slonovinovo žltá v neintenzívnej štruktúra sa približuje k bielemu zafarbeniu so slabým pastelovým nádychom. Pre túto farebnú skupinu v minulosti bolo pomenovanie lipochrom pastel.
Melanin – tmavá farba
Táto skupina FK je oproti lipochromovej oveľa zložitejšia, pretože sa delí na niekoľko skupín a radov. Rozdeľujeme ich na melaninové FK s klasickým (skupina s označením 1) a neklasickým (skupiny s označením 2 – 11) melaninom a na základe rozdelenia týchto skupín do jednotlivých radov (čierny, achátový, hnedý, izabelový) ich ešte môžeme rozdeliť do dvoch samostatných skupín a to na skupinu zoxidovaných melaninov (rad čierny a hnedý) a na skupinu zriedených melaninov (rad hnedý a izabelový). Jednu vec je potrebné si však dobre zapamätať. Melaninové FK vo svojej farebnosti majú, na rozdiel od lipochromových FK, jak melaninové tak aj lipochromové sfarbenie. Lipochrom musí byť dobre viditeľný.
Potom následné rozdelenie melanínovej farby je:
Farebná skupina (1-9): Rad (a-d) :
1 melanin – NORMÁL a rad čierny
2 melanin – PASTEL
3 melanin – SIVO KRÍDLY b rad achátový
4 melanin – OPÁL c rad hnedý
5 melanin – PHAEO d rad izabelový
6 melanin – SATÉN
7 melanin – TOPÁS
8 melanin – EUMO
9 melanin – ÓNYX
10 melanin – KOBALT
11 melanin – JASPIS jedno faktorový (SF) a dvoj faktorový (DF)
Farebná štruktúra (A-C) :
A intenzívny
B neintenzívny
C mozaikový – CI – typu samica (znaky samice),
CII – typu samec (znaky samca).
Každý FK (lipochromový aj melaninový) môže byť v jednej z uvedených farebných štruktúr, mimo skupiny dominantne a recesívne bielej.
Doplňujúce faktory (R, S, T) : - vyskytujú sa len u melaninových FK
R ino – lipochrómové s červenými očami
Ø albino
Ø lutino
Ø rubino
S s optickým repraktifaktorom (nazývaný i optický faktor modrý)
Doplňujúci faktor „R“ sa od lipochromových odlišuje červenými očami a tým, že prachové perie nemajú biele ale tmavé. Faktor „S“ nazývaný tiež optický faktor modrý, ktorý lomením dopadajúcich svetelných lúčov spôsobuje modrastý nádych na perí FK. Sivo krídle FK sú kombináciou pastelového faktoru FK iba s čiernym melaninom, ktorý sa vyštepuje vo zvláštny farebný ráz viditeľný na chrbte, chvoste a krídlach, kde vytvára svetlo sivé zóny uprostred pier.
Toto je súčasne správne rozdelenie FK podľa skupín, farby, štruktúry a doplňujúcich faktorov tak, ako ich uznávame na Slovensku. Zvláštnu skupinu tvoria jaspisové FK, ktoré doposiaľ v rámci COM ešte neboli uznané za nový farebný ráz. Momentálne prebieha trietie kolo v ich uznávaní a ak prejdú tretím kolom v januári 2014, budú patriť medzi novo uznaný farebný ráz FK. V minulosti sa na výstavách vystavovali a posudzovali i tzv. symetrické straky, ale pravdupovediac ja som sa vo svojej doterajšej praxi s týmito FK, tak ako ich popisuje štandard pána Wienera, nestretol (až na veľmi malé výnimky) a preto im ani nebudem venovať pozornosť.
Podľa opisu jednotlivých skupín FK je kľúč pre určovanie FK podľa C.O.M. nasledovný :
I – VI 1 – 10 a – d A – CI, CII R – S Poznámky
Napríklad:
Ø červený intenzívny podľa kľúča C.O.M. je nasledovný – II A,
Ø lutino neintenzívny – I R B,
Ø slonovinovo žlto izabelový mozaikový (typ samica) – Vd 1 CI,
Ø červeno čierny PASTEL intenzívny sivo krídly – IIa 2 A T,
Ø slonovinovo červeno hnedý EUMO intenzívny – VIc 8 A,
Ø dominantne bielo čierny KOBALT – IIIa 10, atď.
Z uvedeného vyplýva, že neexistuje FK s názvom citrónový, medený, bronzový či nebodaj zelený, modrý, zlatožltý, ale žltý neintenzívny, červeno čierny A i B (červeno achátový A i B), červeno hnedý A i B, žlto čierny A i B (žlto achátový A i B), žlto čierny (A i B) (žlto achátový A i B) s optickým repraktifaktorom (faktorom modrým) a pod. Bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe sa stretávame v rôznych článkoch (literatúre), na výstavách (v katalógoch) alebo hlavne pri inzerovaní so zastaralým – neplatným názvoslovím v pomenovaní FK, čo by sa už nemalo vyskytovať.
Aby sme dobre pochopili doterajšie rozdelenie FK a vedeli si ich podľa správneho názvu i správne v mysli vyobraziť, resp. pri videní FK na výstave si ho vedeli správne zaradiť, nasledujúce riadky budem venovať opisu jednotlivým skupinám. Hneď na začiatku chcem zdôrazniť, že takmer na všetkých výstavách menšieho typu (česť výnimkám) sa stretávam so zlým pomenovaním a zaradením vtákov. Skutočnosť je mnohokrát iná, ako je to uvedené v katalógu výstavy. Podľa mojich skúseností dochádza na takýchto výstavách ku kontroverznosti vystavovateľ – usporiadateľ - posudzovateľ. Pochopiteľne, že vystavovateľ nechce prijať kritiku na svoju osobu, že v prihláške nesprávne uviedol názov vtáka. Tak, ako napíše názov FK vystavovateľ do prihlášky na výstavu, taký názov sa ocitne i v katalógu i na posudzovacom lístku. Príde posudzovateľ, zoberie lístok na posudzovanie a zistí zle zaradenie FK. Posúdi ho tak, ako bol na výstavu prihlásený a nie podľa skutočnosti. Zle zaradenie posudzovateľ síce uvedie do poznámky, ale FK takýmto zlým prihlásením na výstavu vinou chovateľa, môže prísť o dobré umiestnenie vo svojej farebnej skupine. Iný prípad je, keď vystavovateľ pri prihlásení na výstavu uvedie „šalamúnsky“ – teda bez udania názvu, ktoré sa v katalógu objavia pod názvom „Bližšie neurčení“. Ja osobne som proti tomu, aby sa takéto FK posúdili, pretože to považujem zo strany chovateľa – vystavovateľa nie za neznalosť, ale za provokáciu a špekulantstvo. Preto, aby sme sa v budúcnosti vyvarovali podobným problémom a namiesto obviňovania kohokoľvek, len nie seba, bude potrebné raz a navždy si zafixovať správne názvoslovie u FK a potom sa každá výstava uskutoční bez kritiky a vzájomného sa osočovania. Pokiaľ sa tak stane, ubehne veľa vody, ale aj napriek tomu som optimista.
Skupina svetlá – lipochromová:
Aj keď v tejto skupine by pri zaradení jedincov nemal byť problém, pôjdeme pekne po poriadku. Rozpoznávanie týchto FK je veľmi jednoduché na základe VI farebných skupín, do ktorých sú zaradení. V jednotlivých farebných skupinách rozpoznávame farebnú štruktúru „A“ – intenzívny, „B“ neintenzívny a „C“ (CI, CII) – mozaikový (typu samica, samec). Tieto štruktúry sa nenachádzajú v skupine III a IV a preto nemôže existovať FK pod názvom dominantne (recesívne) biely intenzívny, neintenzívny, resp. mozaikový !
Skupina lipochrómových FK vznikla z nedostatočného pôsobenia enzýmových faktorov, čo spôsobilo, že na perí nie je viditeľný melanín.
Rozoznávame tu dve skupiny :
Ø s tukovou farbou – sú to FK v základe žltom, červenom, slonovinovom základe žltom i červenom,
Ø bez tukovej farby – sú to FK v základe dominantne alebo recesívne bielom.
FK lipochromovej (svetlej) skupiny majú zobák, nohy a pazúriky mäsitej farby. Za zmienku tu stojí, že existuje tu dvojaka štruktúra neintenzívneho sfarbenia, ktoré zvlášť bolo zistené u FK s červeným faktorom a to okrem klasického plesňového zafarbenia, možno sa na výstave stretnúť i s tzv. perleťovou neintenzívnou štruktúrou, ktorá však doposiaľ nebola oficiálne uznaná.. Nebudem popisovať FK, ako majú v jednotlivých farebných štruktúrach vyzerať, nakoľko každému by to malo byť jasné a zaradenie FK podľa jednotlivej štruktúry by nemalo robiť problém. Zmienim sa však o slonovinovej farbe v základe žltom i červenom, lebo pri niektorých dobre vyfarbených FK robí chovateľom problém pri ich rozpoznávaní so žltými resp. červenými FK.
Slonovinová farba – tento farebný ráz vznikol z dôvodu recesívnej mutácie na pohlavnom chromozóme. V kombinácii so žltou alebo červenou farbou v dôsledku štrukturálnych zmien v bunkách pier, vzniká slonovinovo žltá alebo slonovinovo červená mutácia. Lipochromová farba peria sa javí, v dôsledku jemného pastelového tónu, viac rozptýlená. Slonovinová mutácia sa môže nachádzať u každého typu v skupine lipochrómových aj v skupine melanínových FK. Je slabo viditeľná v mozaikovej štruktúre, zvlášť u melanínových FK, preto sa na výstavách takmer vôbec neobjavujú a dokonca medzi niektorými odborníkmi je zastavaný názor, že v tejto štruktúre takto sfarbené FK sú nežiaduce.
V skupine svetlých sa hodnotia i melanínové FK s označením „INO“ a to z dôvodu, že na perí nie je viditeľné melanínové zafarbenie. Tieto FK poznáme i pod pomenovaním „lipochrómové FK s červenými očami“ a na výstavách sú zaradené hneď za skupinou svetlých – lipochrómových FK.
Sú to, ako som už uviedol, melanínové FK, ale v dôsledku pôsobenia INO faktoru, melanínová farba nie je viditeľná. Prítomnosť melanínovej farby prezrádzajú červené oči, ktoré nie sú predmetom pri posudzovaní a tmavé prachové perie, ktoré zistíme rozfúknutím krycieho peria. Sú to prakticky všetky mutácie lipochrómových farieb, ale majú jasne červené očí. Tieto FK sa preto posudzujú ako lipochrómové FK. U týchto FK sa prekrývajú rôzne faktory, ktoré sa navzájom natoľko rušia, že ich melanínová farba už nie je viditeľná na povrchu tela. Označujú sa ako Albino, Lutino a Rubino. Tieto farebné rázy vznikli spojením faktoru OPÁL s faktorom PASTEL, PHAEO a SATÉN. Označujú sa písmenom „R“. V zahraničnej literatúre som sa stretol s tvrdením, že faktor INO sa vyskytuje v rade čiernom a hnedom a že v rade hnedom sa jedná o skupinu PHEO. Alebo ďalšia verzia, že FK v skupine PHAEO v rade achátovom a izabelovom pôsobením PHAEO melanínu spôsobilo úplné potlačenie eumelanínu i feomelanínu natoľko, že FK v rade achátovom a izabelovom sa prejavujú ako lipochrómové FK s červenými očami. Túto otázku nechávam otvorenú na diskusiu odborníkom z oblasti genetiky, ale priznávam, že priamu súvislosť takéhoto druhu tu pripúšťam.
Skupina tmavá – melanínová
Ako som už vyššie spomenul, pri melanínových FK je to trochu zložitejšie. Pokiaľ chovateľ bude schopný vedieť toto čo najskôr rozpoznať, nebude mať problémy pri zaraďovaní FK do jednotlivých skupín podľa jednotlivých farieb, hlavne pri neklasickom melaníne. Každý melanínový FK ma v sebe zmiešanú lipochrómovú s melanínovou farbou a každá z nich musí byť dobre rozpoznateľná, aj keď sa vyskytujú FK s melanínovou farbou slabo alebo na prvý pohľad takmer neviditeľnou.
Klasický melanín – označovaný číslicou „1“
a) FK čierneho radu, nazývané tiež s čiernym melanínom:
Ø žlto čierne Ia
Ø červeno čierne IIa
Ø dominantne bielo čierne IIIa
Ø recesívne bielo čierne IVa
Ø slonovinovo žlto čierne Va
Ø slonovinovo červeno čierne VIa
Pri tomto rade majú mať všetky FK temne čiernu farbu čo sa prejavuje väčším množstvom prítomností eumelanínu, bez hnedej prímesi. Hnedá sa vyskytuje len pri úzkom lemovaní na krídlach a chvoste. Čiarkovanie má byť široké, neprerušované od hlavy cez chrbát. Má výrazne prebiehať i po bokoch. Eumelanín sa musí maximálne prejaviť v tmavej farbe jak na perí, tak i na zobáku, nohách a pazúrikoch. Prachové perie je čierne. Lipochrómová farba je najviac viditeľná na prsiach, bruchu pri spodine chvosta a na kostrči. Čierna farba prevláda na hlave, krídlach a na chvoste. U žlto čiernych mozaikových FK sa vyžaduje biele podbrušie, u slonovinovo žltých mozaikových FK má byť po bokoch viditeľné čiarkovanie. Veľkou chybou sú viditeľné achátové fúzy prípadne svetlý nadočnicový prúžok.
b) FK achátového radu, nazývané tiež so zoslabeným čiernym melanínom:
Ø žlto achátový Ib
Ø červeno achátový IIb
Ø dominantne bielo achátový IIIb
Ø recesívne bielo achátový IVb
Ø slonovinovo žlto achátový Vb
Ø slonovinovo červeno achátový VIb
Ako už vyplýva zo samotného názvu, FK majú zoslabený čierny i hnedý melanín, majú tmavosivý vzhľad, čiarkovanie ako FK pri bode a), ale s tým, že je užšie a prerušované. Lipochrómové sfarbenie majú výraznejšie, prerušované len niekoľkými melanínovými čiarkami po bokoch. Hlavným znakom tohto radu je úzky lipochrómový nadočnicový prúžok a melanínový tmavý pruh (tzv. achátové fúzy) tiahnúci sa od zobáku po stranách brady nadol. Nohy, zobák a pazúriky sú svetlejšie ako v rade čiernom. U recesívne bielo achátových FK sú farby olova.
c) FK hnedého radu, nazývané tiež s hnedým melanínom:
Ø žlto hnedý Ic
Ø červeno hnedý IIc
Ø dominantne bielo hnedý IIIc
Ø recesívne bielo hnedý IVc
Ø slonovinovo žlto hnedý Vc
Ø slonovinovo červeno hnedý VIc
Vznikli z FK mutáciou s čiernym melanínom v dôsledku prítomnosti väčšieho množstva feomelanínu a zoslabením eumelanínu, takže namiesto čierneho čiarkovania majú čiarkovanie výrazne neprerušované hnedé. Hnedý melanín sa musí dostatočne prejaviť na hlave, na nohách, zobáku a pazúrikoch. Prachové perie je hnedé (béžové). Niektoré FK majú v tomto rade achátové fúzy, čo je veľkou chybou.
d) FK izabelového radu, nazývané tiež so zoslabeným hnedým melanínom:
Ø žlto izabelový Id
Ø červeno izabelový IId
Ø dominantne bielo izabelový IIId
Ø recesívne bielo izabelový IVd
Ø slonovinovo žlto izabelový Vd
Ø slonovinovo červeno izabelový VId
V tomto rade sa základná lipochrómová farba prejavuje najvýraznejšie v dôsledku maximálne zredukovaného hnedého feomelanínu bez nedostatočnej prítomnosti eumelanínu. Kresba je úzka, tvorená tenkými krátkymi prerušovanými čiarkami hnedej (béžovej) farby, ktorá musí byť dobre viditeľná i na bokoch. Veľké perie v letkách a chvostové perie sú farby svetlo béžovej, okraje sú svetlo lemované. Lipochrómová farba je svetlá a je rovnako rozložená až do konca pier. Nohy, zobák a pazúriky sú svetlej farby, prachové perie béžovej až pieskovej farby.
Všetky FK uvedené pod bodom a) – d) môžu byť vo farebnej štruktúre A,B,C (intenzívnej, neintenzívnej, mozaikovej), mimo skupín III-IV.
Toto je stručná charakteristika a rozdelenie skupiny FK s klasickým melanínom označovaných číslicou 1 (NORMAL).
Neklasický melanín – označovaný číslicou „2 – 11“
FK s neklasickým melanínom sú sústredené do 10 skupín. Predpokladám, že chovatelia, ktorí si prečítali stať o FK s klasickým melanínom, si urobili v jednotlivých farebných radoch jasno, a že nebude mať už nikto problémy pri ich rozlišovaní a zaraďovaní. Ten, kto to doposiaľ nepochopil, bude mať ešte väčšie problémy pri rozlišovaní FK s neklasickým melanínom, zvlášť pri určovaní FK typu topás, eumo, ónyx, kobalt a jaspis. Skupina FK s označením „neklasický melanín“ je pre náročných chovateľov FK z chovateľského hľadiska veľmi atraktívna. FK tejto skupiny vznikli pôsobením rôznych modifikačných faktorov na melaninové farby. Keď som publikoval svoj článok v časopise Chovateľ v roku 1992, svetová verejnosť v tom čase poznala FK neklasického melaninu vo vyjadrení pastel, opál, phaeo a satén. Odvtedy, t.j. za niečo málo nad desať rokov, vznikli ďalšie skupiny, ktoré dnes označujeme topás, eumo, ónyx, kobalt a jaspis. Ak si uvedomíme, že od vyšľachtenia do uznania nového farebného rázu je potrebných viac než 5 rokov, tak je to obrovský nárast oproti roku 1992. Predpokladám, a pevne verím, že tomu ešte nie je koniec.
V rade čiernom, achátovom, hnedom a izabelovom sa môžu vyskytovať FK s neklasickým melanínom a prídavnými faktormi nasledovne :
Ø Rad čierny môže byť v neklasickom melaníne pastel, sivo krídly, opál, phaeo, topás, eumo, kobalt, jaspis s doplňujúcimi faktormi ino, optický repraktifaktor.
Ø Rad achátový môže byť v neklasickom melaníne pastel, opál, topás, eumo, ónyx, kobal, jaspis s doplňujúcim faktorom optický repraktifaktor.
Ø Rad hnedý môže byť v neklasickom melaníne pastel, opál, phaeo, satén, eumo, ónyx, kobalt, jaspis.
Ø Rad izabelový môže byť v neklasickom melaníne pastel, opál, satén, jaspis. Izabela s kombináciou opál sa nevystavuje, lebo z posudzovanie tento rad FK je vylúčený. Využíva sa v chovateľstve iba na chov v kombinácii s iným farebným rázom, podľa toho aký cieľ sledujeme. Svojím sfarbením pripomínajú FK „ino“, ale na rozdiel od faktoru „ino“ majú naznačenú kresbu a nemajú červené oči.
V súvislosti s týmto poznatkom chcem podotknúť, že FK s neklasickým melanínom zvlášť vynikajú v mozaikovej štruktúre (hlavne topaz, eumo a onyx). Zvlášť topaz s kombináciou s optickým repraktifaktorom veľmi dobre vynikne. V jeho prípade FK majú nádherne lemované perie zvláštnou perlivo sivou farbou.
Skôr než pristúpim k popisom jednotlivých farebných skupín neklasických melanínových FK, ozrejmime si niektoré pojmi, bez ktorých sa pri ich opise nebudeme môcť zaobísť. Preto si dovolím vysvetliť pár pojmov, ktoré sú v genetike a pri popisovaní neklasických melanínových skupín veľmi dôležité. Chemické zafarbenia peria FK spôsobujú dva druhy pigmentov. Lipochrómy a melaníny.
Lipochromy – tukové farbivo – vznikajú s karotenoidov, ktoré sa do tela FK dostavajú potravou. Organizmus pretvára karotenoidy na lipochrómy podľa dedičných vlôh.
Melaníny – je vysokomolekulárne hnedé až čierne tukové farbivo, ktorých vytváranie je podmienené dedičnými vlohami. Sú výsledkom enzymatickej oxidácie fenolov. Poznáme dva druhy melanínov – eumelaniny a feomelaniny.
Eumelaniny – sú čierne, tmavo hnedé a sivé tukové farby, majú tyčinkovitý tvar.
Feomelaniny – sú hlinovo žlté a červeno hnedé tukové farby a majú okrúhly tvar.
Gén – dedičná vloha, jednotka genetickej informácie.
Lokus – gén zaujímajúci určité miesto v chromozómoch.
Chromozomy – čiastočky nachádzajúce sa v jadrách pohlavných buniek (polovica od otca, polovica od matky).
Alely – párové vlohy (jedna od otca, druhá od matky ).
Homozygot – jedinec, ktorý má v páre rovnaké alely.
Heterozygot – jedinec, ktorý nemá v páre rovnaké alely (nečistokrvný).
Dominancia – prevládanie jedného génu nad druhým.
Recesivita – ustupovanie jednej vlohy pred druhou.
Intermediárna (zmiešaná) dedičnosť – jav, keď potomci v generácii F1 vykazujú v novom znaku vlastnosti obidvoch rodičov.
Viazanosť na pohlavie – schopnosť sledovaného génu umiestneného na pohlavných chromozómoch prenášať určité znaky.
Mutácia – vytvorenie nového jedinca vyšľachtením (krížením).
Modifikácia – vznik nového jedinca vonkajším vplyvom bez genetického vplyvu (vplyvom prostredia, potravy a iných vonkajších vplyvov).
Napríklad prenášanie hnedej farby:
V pohlavných bunkách samca sú chromozómy „X“, u samičky „X“ a „Y“. Gény pre melanínové hnedé farby sa nachádzajú len v chromozómoch „X“, preto len tieto gény sú prenášačmi hnedej farby. Keď pri párení oplodní samec v tele samičky vajíčko s chromozómom „X“, výsledkom je samec „XX“ – s hnedou farbou zdedenou po otcovi i po matke. Keď oplodní vajíčko s chromozómom „Y“, výsledkom je samička „XY“ s hnedou farbou zdedenou len po otcovi. Z uvedeného vyplýva, že samičky nemôžu zdediť hnedý faktor po matke, len po otcovi a takisto ho nemôžu preniesť na dcéry, ale len na svojich synov. V tom spočíva viazanosť na pohlavie.
Charakteristika jednotlivých mutačných foriem neklasického melaninu
Melanin – „PASTEL“ – (2) :
Tento faktor je viazaný na pohlavie a je recesívny voči klasickému melanínu, ktorý zoslabuje a to spôsobuje rozmazanie jeho kresby do hnedého závoja po celom povrchu tela.. Vyskytuje sa vo všetkých radoch „a-d“. Najlepšie vyniká pri intenzívnom sfarbení a to najmä v rade hnedom a izabelovom. Zobák, nohy a pazúriky sú v rade čiernom tmavosivé a v rade „b-d“ sú svetlé. V tejto skupine sa môže vyskytovať i faktor sivo krídly, ale len v rade čiernom. Faktor sivo krídly je viazaný na pohlavie, je viditeľný v letkách a v chvostovom perí, kde vytvára perlovo sivé zóny uprostred týchto pier. Tieto zóny sú dôsledkom lokalizovania čierneho eumelanínu. Obruby letiek a chvostových pier sú tmavé, väčšie v letkách než chvostovom perí. Svetlejšia zóna je i na chrbte. Tento faktor je najlepšie viditeľný u samcov, čiarkovanie je perlovo sivé vo farbe polmesiaca.
Melanin – SIVO KRÍDLY – „3“ :
Faktor sivo krídly sa nachádza v kombinácii s neklasickým melaninom PASTEL v rade čiernom. Je viazaný na pohlavie. Tento faktor je viditeľný v letkách a chvostovom perí, kde vytvára perlovo sivé zóny uprostred týchto pier. Tieto zóny sú dôsledkom zoslabenia čierneho eumelaninu. Obruby letiek a chvostových pier sú tmavé, väčšie v letkách než v chvostovom perí. Svetlejšia zóna je i na chrbte.
Nohy, pazúry a zobák majú byť jednofarebné a tmavé. Oči sú tmavé – čierne. Tento faktor je najlepšie viditeľný u samcov. Čiarkovanie je perlovo sivé v tvare polmesiaca.
Melanin – OPÁL – (4) :
Tento melanin sa označuje číslicou „4“. Mutácia OPÁL pôsobí protikladne proti červeno-hnedému feomelaninu i proti hnedému eumelaninu čo spôsobuje, že na perí sa vytvára modrosivý závoj. Je to dôsledok pôsobenia uvedeného faktoru proti čiernemu eumelaninu na strieborno sivú farbu. Uvedený farebný tón je najviac viditeľný na vrchnej strane operenia. Spodná strana pier je tmavá. Aj napriek tomu, že sa faktor OPÁL vyskytuje v radoch „a – d“, najviac vynikne v radoch „a“ a „b“ (čiernom a achátovom). V rade „d“ (izabelovom) spôsobuje u FK stratu melaninu natoľko, že sa nám FK javí ako lipochrómový vták. Tieto vtáky nie sú vhodné pre výstavné účely a preto sa nevystavujú. Oči sú farby čiernej.
Melanin – PHAEO – (5) :
Neklasický melanin PHAEO sa označuje číslicou „5“. Tento faktor sa dedí voľne a je recesívny voči klasickému melaninu. U tejto mutácii je charakteristické maximálne rozšírenie hnedého phaeomelaninu, dobre kontrastujúcom vo forme šupinatej kresby, ktorá musí byť pravidelná, dobre rozložená od zobáku, cez temeno hlavy, smerom ku kostrči, viditeľná i po bokoch a na krídelných krovkách. Melanin na bokoch nechá vynikať kresbu v hornej polovici operenia. Hnedá farba je na celom tele FK. V perí nie je prípustná akákoľvek viditeľná stopa eumelaninu. Nachádza sa v rade „a“ i v rade „c“. PHAEO faktor sa vyskytuje najviac v rade „c“. V rade „a“ je phaeomelanin koncentrovaný na chrbte a bokoch v podobe úzkych čiarok uprostred pier, lemovaných žlto alebo červene. Prachové perie je v rade „a“ i „c“ béžové, krídla i chvost sú ohraničené hnedým lemovaním čo najsýtejšej farby. Intenzívne PHAEO FK majú inú štruktúru peria (krátke a úzke čiarkovanie) a preto vykazujú výraznejšiu kresbu na rozdiel od neintenzívnych FK.
Zobák, nohy a pazúriky sú svetlé, oči sú rubínovo červené. Za hrubú vadu sa pokladá čistá svetlá hlava, bez príznakov melaninu, zvlášť okolo zobáku a očí, ako aj svetlý chvost. Samice sú lepšie sfarbené ako samce.
Melanin – SATÉN – (6) :
Faktor SATÉN sa označuje číslom „6“. Je viazaný na pohlavie. Voči klasickému melaninu je recesívny. Vyskytuje sa v rade izabelovom. Vplyvom tejto mutácie úplne zanikol čierny eumelanin a maximálne je zoslabený i feomelanin. Izabelová kresba je rozmazaná (takmer neviditeľná), alebo len slabo viditeľná. Pri posudzovaní sa prihliada, aby kresba bola jemná, krátka, béžovej farby, čiarkovanie je tenké, jemné a prerušované. Každá iná kresba, resp. žiadna kresba sa penalizujú. Kresba musí byť dostatočne viditeľná taktiež na bokoch. Letky a chvostové perie má byť vyfarbené béžovo so svetlým lemovaním.
Oči sú červené, nohy, pazúry a zobák sú svetlej farby.
Melanin – TOPÁS – (7) :
Tento neklasický melanin sa označuje číslom „7“. Táto skupina FK je charakteristická pre modifikáciu melaninových FK tvorenú eumelaninom, ktorý je koncentrovaný v kanálikoch malých i veľkých pier. Nachádza sa v rade čiernom, hnedom a v rade achátovom. Prítomnosť eumelaninu zanecháva široké, jasné kontúry na veľkých (krídla a chvost) i malých perách (krycie perie). Ak sa v tomto sfarbení vyskytne i optický faktor, FK vyniká vo farbe a to zvlášť pri mozaikovej kresbe, kde vytvára lepší kontrast s úrovňou kresby.
Oči sú farby čiernej u hnedého radu tmavo červené.
Melanin – EUMO – (8) :
Táto skupina neklasického melaninu sa označuje číslicou „8“. Zatiaľ túto mutáciu poznáme v skupine – radu čierneho, hnedého a achátového. Charakteristické pre túto skupinu FK je výrazná lipochromová farba pozdĺž celého tela.
FK v rade čiernom a achátovom majú maximálne redukovaný čierny eumelanin a v rade hnedom chýba hnedý eumelanin. U týchto FK nie je vôbec prítomný feomelanin. Sú to nádherné FK, ktoré vynikajú v strieborno sivej farbe a to obzvlášť v mozaikovom prevedení. U melaninu EUMO je charakteristické zvýraznenie lipochromovej farby v dôsledku chýbajúceho eumelaninu a phaeomelaninu tak, ako je to vyššie popísané. Oči sú tmavo červené.
Melanin – ÓNYX – (9) :
FK v tomto neklasickom melanine sa označujú číslicou „9“. Zatiaľ ich poznáme v skupine - v rade čiernom, hnedom a achátovom. U týchto FK chýba prítomnosť feomelaninu, avšak na druhej strane je u nich nadmerná prítomnosť eumelaninu čo sa prejavuje tým, že u FK s dobrou kresbou je tento eumelanin dobre viditeľný na chrbte a bokoch. Takáto kresba je veľmi výrazná u všetkých typoch FK tejto skupiny. Tento jav vytvára jednoliatu farbu, ktorá je tmavšia na hlave, krku a chrbte. Skupina FK ÓNYX je recesívna proti klasickému melaninu. Oči sú tmavo čierne
Melanin – KOBALT – (10) :
Táto skupina s neklasickým melaninom bola vyšľachtená ako jedná z posledných a to v rade čiernom, achátovom i v rade hnedom. Mutácia KOBALT sa vyznačuje zreteľné silnejším uložením melaninu na ploche. Preto plošný melanin, na rozdiel od klasických melaninových vtákov, je rozložený až k brušným a zadným partiám (ku kloake) čo platí i pre melaninových mozaikových kobaltových vtákoch.
Koncentrácia melaninu smerom ku špičke peria, v dôsledku prekrytia sýtej (tučnej) farby s plošným melaninom, spôsobuje, že toto sfarbenie je matnejšie a menej svieti. Kresliaci melanin je nedotknutý vlastnosťami kobaltu. Dedičnosť vlastnosti kobaltu u vtákov je voľná a recesívna.
Melanin – JASPIS SF – (11) :
Táto skupina, s neklasickým melaninom, bola vyšľachtená ako jedna z posledných a to v rade čiernom, achátovom, rade hnedom i v rade izabelovom. Mutácia JASPIS je vlastne „transmutácia“, kde sa medzidruhovým krížením dvoch plemien čížikov medzi sebou, preniesli vlastnosti na farebných kanárikov. Jaspisové FK sa vyznačujú, že neobsahujú takmer žiadny phaeomelanin v operení, vďaka šľachtiteľskej práce chovateľov. V dôsledku toho, ako je tento v operení zriedený (zredukovaný), rozpoznávame u tejto transmutácii jedno (SF) a dvoj (DF) faktorových jaspisových FK.
Vďaka tomu, že bol založený Európsky klub jaspisových FK, došlo ku kontrolovanému a jednotnému šľachteniu týchto FK. V roku 2012 na Svetovom šampionáte v Almérii boli jaspisové kanáriky SF druhýkrát po sebe uznané. Ale v roku 2013 došlo zo strany španielskych chovateľov k nedostatočnému výberu vtákov do kolekcie a tá bola pri hodnotení vyradená, preto uznávacie konanie sa u týchto vtákov predĺži o niekoľko rokov. Nič však na veci nemení skutočnosť, že tieto FK sa na domácich i niektorých medzinárodných výstavách riadne posudzujú, ako keby boli uznané a to jak v skupine SF, tak i v skupine DF. Silná redukcia phaeomelaninu v kombinácii s dvojitým pastelovým zriedením, dáva vyniknúť jeho sivo fialovej kresbe po celom tele u jedno faktorových. Zriedenie je dobre viditeľné v letkách a chvostovom perí, kde obruby (špičky pier) sú o niečo tmavšie. V letkách, sa v dôsledku pôsobenia tohto faktora, vytvárajú svetlé zóny lipochromovej farby žltej a oranžovej. Pozor však na zámenu so sivo krídlymi FK. Tie majú badateľne tmavšiu kresbu veľkých pier. Čiarkovanie u SF po bokoch musí byť výrazne a nesmie chýbať ani na prsiach.
Dvoj faktorové FK majú melanin natoľko zredukovaný, že sa kanárik javí takmer ako lipochromový vták s pastelovým nádychom a slabou, takmer neviditeľnou kresbou. Chybou je, keď u DF vtákov je kresba veľmi viditeľná, takto vyfarbené vtáky sa trestajú mínusovými bodmi v melanine i lipochrome, alebo sa z posudzovanie vylučujú. Melanin JASPIS je dominantný voči všetkým neklasickým melaninovým FK.
Nohy, pazúry a zobák majú byť jednofarebné a tmavé v rade čiernom SF i DF. Oči sú tmavé – čierne. Čiarkovanie u SF vtákov je fialovo sivé pozdĺž krátkych pier.
Doplňujúci faktor – „R“:
Červeno okí – ino :
Pri spojení niektorých faktorov, napr. phaeo x satén, je vzájomným pôsobením týchto faktorov melanin natoľko narušený, že v niektorých prípadoch je viditeľný len na prachovom perí. Všetky vtáky majú jasne červené oči, ale sú dedične pravé melaninové. Tieto vtáky sa vystavujú a posudzujú v skupine lipochromoví červeno okí. Červené oči nie sú predmetom posudzovania. Podľa lipochromovej farby a červených očí sú označované ako albino (bieli) – obr.21, str.39, lutino (žltí) – obr. 22, str. 39 a rubino (červení). Vystavujú sa i vo farbe slonovinovej (žltej a červenej). Pravé albino, lutino a rubino sú geneticky lipochromové FK so bielym prachovým perím.
Optický faktor modrý (optický repraktifaktor) – „S“:
Optický repraktifaktor „S“. Tento faktor sa už dnes neuvádza, lebo optický faktor nevytvára farbivo. Faktor pôsobí na základnú farbu za pomoci dopadania svetelných lúčov na perie, ktorých odraz vytvára modrý optický faktor a ktorého výslednicou je sivomodrá farba. Tento faktor sa dedí voľne a intermediálne. Vyskytuje sa v rade čiernom a achátovom, najviac u bielo čiernych a bielo achátových, kde i najlepšie vyniká.
Z ďalších farieb, ktoré sú viazané na pohlavie sú slonovinovo žltá a slonovinovo červená, zo štrukturálneho hľadiska, mozaiková.
Záverom chcem podotknúť, že som nevyčerpal všetky podrobnosti, ktoré charakterizujú jednotlivé skupiny FK. Dalo by sa na tomto mieste ešte veľa povedať, ale myslím si, že v krátkosti by mali tieto informácie postačovať. Je na každom z nás, ktorí sa zaoberáme chovom FK, aby sme iniciatívne zháňali informácie z rôznej domácej či zahraničnej literatúry. Každá nová informácia by nemala zostať nepublikovaná, ale je potrebné sa s ňou podeliť so širokou chovateľskou verejnosťou. Verím, že z veľkého množstva vyšľachtených FK si chovateľ môže vybrať ten svoj farebný ráz, ktorý ho upúta a stane sa jeho šíriteľom aj prostredníctvom rôznych výstav. K tomu Vám prajem veľa trpezlivosti a chovateľských úspechov.
Celkom záverom je potrebné povedať, že v lipochromovej farbe sa vystavujú už aj tzv. bielo krídle vo farbe žltej, červenej a slonovinovo žltej a slonovinovo červenej.
posudzovateľ chovateľ FK