Z histórie - Kanáriky

Prikládam ďalšie fotografie, ktoré sa mi podarilo zachrániť z môjho archívu.

V roku 1980 bol Klub chovateľov farebných kanárikov  v Michalovciach oficiálne založený, na základe daného súhlasu exotárskou komisiou ÚV SZD. Jeho členovia sa v tomto roku zúčastnili Celoštátnej výstavy exotického vtáctva v Budapešti ako aj majstrovstiev ČSSR chovateľov farebných, postavových kanárikov a krížencov v Brne. Prvým predsedom KLUBU sa stal Ing. K. Pavelka, ktorý si z Klubu urobil súkromný podnik.

V roku 1981 bola usporiadaná 1. Oblastná Zemplínska výstava exotického vtáctva a majstrovstva Slovenskej republiky farebných kanárikov. Prvým "Majstrom Slovenskej republiky" vo farebných kanárikoch sa stal František Vachálek z Michaloviec. ÚV SZD tento titul prijal s nevôľou a mal voči nemu výhrady.

V roku 1983 sa členovia Klubu chovateľov farebných kanárikov zúčastnili výstavy, ktorú usporiadal Klub z Brna (na ktorej sa zúčastnili i chovatelia z Maďarska), kde bola potvrdená spolupráca medzi Klubmi z Brna a Michaloviec. Následne na to sa chovatelia z Brna zúčastnili klubovej výstavy v Michalovciach, kde bola poriadaná 3. Oblastná Zemplínska výstava exotického vtáctva a majstrovstva SR farebných kanárikov. Majstrom SR sa stal Ondrej Hatala z Humenného.

V roku 1989 (30.6.1989), na základe potvrdenia nedostatkov v Klube Revíznou komisiou ÚV SZCH, na ktoré bolo poukazované zo strany pokladníka, bol Klub premiestnený do Spišskej Novej Vsi. Predtým však v roku 1987 (13.6.) prišli do Michaloviec zistiť situáciu v Klube pp.Maškulka a Forisch, ktorý len skonštatovali nedostatky. Až dva roky po ich návšteve (30.6.1989) Klub v Michalovciach ukončil svoju činnosť, vraj (ako to skonštatoval vtedajší predseda Ing.K.Pavelka) :"Vzhľadom na ťažkosti  organizačno-metodické a čiastočnú zaujatosť ÚKEK pri ÚV SZCH voči nášmu klubu". Klub sa v Sp.N.Vsi udržal do roku 1997. A pretože s členmi klubu je potrebné pracovať, starať sa o zabezpečovanie finančných prostriedkov na výstavy, ako aj jeho celkový chod, čo nie je maličkosť a ten, kto si to neuvedomuje nech činnosť iných nekritizuje, bol Klub v roku 1997 presťahovaný do Bratislavy.

V roku 1997 sa Klub "presťahoval", vraj ako východisko z núdze, do Bratislavy, ktorého sa ujali "dobré duše" (na čele s P.Forischom), vraj, aby nezanikol. Lenže, ako pracoval, resp. pracuje, to vie len malá skupinka ľudí. Tak, ako v minulosti existoval pražský centralizmus i v súčasnosti bratislavský, si myslí, že najmúdrejší ľudia neexistujú nikde len tam, kde sa centralizuje moc, v tomto prípade je to zrejme Bratislava a Západné Slovensko.

V roku 2002, na podnet chovateľov z ostatných častí Slovenska z roku 2001 v Olomouci na EXOTE, vznikla myšlienka založiť Slovenský národný chovateľský spolok farebných, postavových kanárikov a krížencov a ten založila skupina chovateľov, prevažne zo Stredného Slovenska a to Žiliny a okolia, Zvolena, Martina, B. Bystrice, Brezna, L. Mikuláša, L. Hrádku a niekoľkých chovateľov z Piešťan, Trenčína, Humenného, Vranova nad Topľou a Michaloviec. Teda nie spasiteľ Mgr. Michal VOJNÍK, ako to tvrdí pán Forisch, ale vyše 40 chovateľov, ktorým stagnácia KLUBU išla na nervy. Spolok usporiadal 3. výstavy (dve v Žiline a jednu v spolupráci s českými chovateľmi - v Olomouci, lebo zo strany kompetentných Slovákov nebol záujem spolupodieľať sa na výstave). Len pre ilustráciu "nevedomých", na výstave v Žiline v roku 2004, bolo vystavených 582 vtákov (len FK, PK a krížencov) od 42 chovateľov, členov Spolku.

Od samotného začiatku robili funkcionári z Bratislavy všetko preto, aby sa Spolku nedarilo. Spomeniem len jednú "pikošku". Zväz zakázal oblastným a miestnym organizáciám zapožičať výstavné klietky na výstavu v roku 2004 pre tento Spolok. Teda podľa hesla: "Keď mne zdochla koza, susedovi nech zdochne krava" alebo "Keď ja nič, ani tebe nedoprajem" je typické len pre slovenských funkcionárov. Prečo ? Lebo všade na svete to ide, len na Slovensku nie. V Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, a mohol by som menovať donekonečna, je desiatky, či stovky rôznych územných chovateľských spolkov a to i s rovnakým zameraním, spolupráca je medzi nimi vynikajúca a len jeden spolok komunikuje v rámci C.O.M., lenže ostatné z toho nevylučuje. Ako je možné, že všade to ide, len u nás nie. Je to jednoducho závisť. Závisť občana - chovateľa - funkcionára, ktorý má obavy, žeby druhý mohol byť úspešnejší, než on sám. Toto je moja odpoveď na prípadnú otázku, ktorú by niekto mohol položiť, že čo je s týmito inštitúciami, ako pracujú, resp. prečo nepracujú. Nachádzajú sa tam, kde kompetentní chceli, aby sa dostali. Nikto 100 svetov neprežije a preto neviem pochopiť, prečo by sme si navzájom mali sťažovať život, keď si aj tak nepomáhame, ale sa navzájom len obviňujeme.

   Na dôkaz mojích konštatovaní predkladám nižšie korešpodenciu, ktorá bola vedená medzi Odbornou exotárskou komisiou SZCH a Slovenským národným chovateľským spolkom, ktorá sa medzi obidvomi inštituciámi viedla od roku 2003. Nech čitateľ posúdi, kde bola chyba, ktorý zo subjektov nejavil záujem o vzájomnú spoluprácu, ktorá si myslím, že by bola na prospech všetkých chovateľov FK, PK, EF a exotárov. Kým v Čechách jednotlivé kanarikárske kluby robia už výstavy so zameraním na svoje odchovy na celkom kvalitnej úrovni, "na Slovensku je to tak"...

    Po neúspešnom stretnutí chovateľov farebných a postavových kanárikov v Nitre dňa 27.05.2012 sa dňa 07.10.2012 na ORNITE v Trenčianskej Turnej stretla skupina chovateľov (v počte 22) a zaujala k tejto otázke nasledovné stanovisko:

   Došlo k určitému posunu, lebo už bol zvolený nový predseda, ktorým sa stal Miroslav KOZEJ. Za ďalších členov výboru boli zvolení pp. Opálka a Podolinský - jednateľ. Zdá sa, že pre tento chovateľský odbor sa začína rozjasnievať. Bol schválený ročný členský poplatok vo výške 20,00 € na člena. A táto skupina chovateľov a funkcionárov Klubu po dlhšom čase usporiadala Klubovú výstavu FK, PK a krížencov v Nitre - v roku 2013.